Bolest

vietor vo vlasoch, v očiach smiech

farebné lístie, tiene viech

slnko už za obzor padá

súmrak v ihličí, sladký hriech

mesiac na nebi v žiare striech

mala ho až príliž rada...

čistota duše samote čelí

strachom sa trasie človiečik celý

netuší čo bude dalej

kralovná noci temnote velí

všetko už zaspalo, víly aj včely

snívajú v kolíske malej

srdce sa chveje, plače a smúti

opustil lásku, opustil ludí

vybral sa temnotou krásy

zavraždil život čo sa v nom krútil

nevedel, netušil v akom je hnutí

zničil ju pocitom spásy

na machu kvapky priesvitnej rosy

stojí tam, rozmýšla, nahý a bosý

rozhodnúť správne sa snaží

bremeno ťažké na pleciach nosí

bojí sa omylu, bojí sa, prosí

v nádobe strachu sa smaží

dal prednosť kráse, telo ho morí

iná mu vo svaloch vedomia horí

nemyslel v znamení lásky

v hlbinách duše svedomie snorí

v pálivej láve ťažko sa borí

podlahol zjavu tej krásky

už si je vedomý životnej chyby

stalo sa čakané, každý raz schybí

minulosť vrátiť sa nedá

jazierko vyschnute, v ňom mrtve ryby

lekníny na suchu, pod nimi hríby

hlina nie vždy býva hnedá

zomrela nádej, zomrela láska

roztrhala sa života páska

všetko len pre krásu inú

kvety vo vlasoch, na tvári maska

slovo pred vetou, pred slovom hláska

takto dve duše tu hynú...

život sa derie do predu lačne

niečo sa skončí, niečo sa začne

svedomie topí sa v blate

nehladá nádej, nehladá štastie

velká chuť po novom stále v ňom rastie

chce si raz zaplávať v zlate...