Všetko je pravda

V žiari reflektorov vôbec nepôsobil.

Dlane skrýval za chrbtom

a tam v nich niečo žmolil,

zhrbený tieň 

v umelom svetle

s vystrašenými očami

a tŕňmi vo vlasoch.

Nemal tam čo hľadať..

Dav hučal sklamaním,

päste

dvíhali sa k nebu, kde-tu

zaznel hysterický smiech

a ani mne sa už nedarilo

udržať ruky vo vreckách.

Prebil som sa dopredu,

trasúcim sa prstom mu

namieril medzi oči,

kričal: "Tento tu,

tento...človek

nikdy nespraví nič veľké!"

a to stále dookola,

zbesilo, že mi z úst

lietali prúdy slín,

až kým som sa 

celkom nevyčerpal.

Po celý ten čas

ma počúval len on.