Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seMarína Cvetaeva - Stretnutie
Ruštinu milujem natoľko, že som neodolal ! A keďže pravidlá mojou osobou zostavené nedovoľujú mi súťažiť priamo - tak aspoň mimo súťaž !
Марина Цветаева
ВСТРЕЧА
Вечерний дым над городом возник,
Куда-то вдаль покорно шли вагоны,
Вдруг промелькнул, прозрачней анемоны,
В одном из окон полудетский лик.
На веках тень. Подобием короны
Лежали кудри... Я сдержала крик:
Мне стало ясно в этот краткий миг,
Что пробуждают мертвых наши стоны.
С той девушкой у темного окна
— Виденьем рая в сутолке вокзальной —
Не раз встречалась я в долинах сна.
Но почему была она печальной?
Чего искал прозрачный силуэт?
Быть может ей — и в небе счастья нет?
Marína Cvetaeva
Stretnutie
Večerný súmrak, nad mesto - klesol
kade-to pokorne vdiaľku vagóny šli
i priateľ môj v priezračnej agónii - stíchol
v jednom z tých okien - mladistvá detská tvár.
V zátylku sťa aureolu - mala tieň
ležala skrútene - mĺčky
a ja som vedel - v tej chvíli
že mŕtvych budia naše stony.
S tou dievčinou u tmavého okna
stretnem sa šťastný na konci cesty - na stanici
s tou čo neraz sa stretám v hlbínách svojich - sna
Prečo je smutná
čo hľada - tá priezračná silueta
môže byť jej - no v nebi, šťastia niet !