Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte se44. SUPERKOULE - stěhování - dílo č. 7 - Poď!
05. 05. 2012
2
2
604
Autor
soutěž KOULE
Poď!
Odísť ďaleko v nepoznaní. Zabaliť si kufre, alebo ešte lepšie bez nich, zatvoriť bránu a už sa nevrátiť. Zabudnúť. Ak sa vôbec dá.
Často premýšľam práve nad takýmto riešením. Jedno z tých lepších. Mám pocit, že tu už sú všetky cesty vychodené. A začiatok žiadnej z nich už nie je možné nájsť.
Navyše neustále počujem ten hlas: „Poď! Nevracaj sa! Never!“
Ako teraz.
Nástojčivo opakuje vety s výkričníkmi. Hlas, kdesi hlboko vo mne.
Zvláštne, že ho počujem z takej diaľky.
Akoby z miesta kam túžim odísť. Vysoké vlny, studená voda a vietor. A vlhké skaly.
No i tak je tam teplejšie ako tu. Dnes. Včera. Roky. A ticho. Pre dušu.
„Tak už poď! Veď je to stále také isté! Samé klamstvá! Samé!“ Hlas je neodbytný. Hojdám sa v ňom.
Kiež by som mala silu ho počúvnuť. Hneď. Zanechať všetko. Nie všetkých, no to asi teraz nie je podstatné.
„Poď!“, počujem diaľku keď už zaspávam.
Len vstať. No na to nemám silu. Pobaliť kufre, alebo ešte lepšie bez nich, zatvoriť za sebou a už sa neobzrieť. Zanechať. To sa dá.
Počúvať len vietor. Miesto vecí spomienky. A ticho. Bez bolesti.
2 názory
Oceňuju poeticky pojatý text, kde se nestěhujou skříně :-) Je to takové obecné zamyšlení nad tématem touhy po změně. Krátké věty mají svůj půvab. "A ticho. Pre dušu." Trochu mi vadí, že si vypravěčka jakoby odporuje - v úvodu chce "zabudnúť", "už sa neobzrieť", ale v závěru, když mluví o tom lepším místě s větrem a vlnami, mluví zároveň o "vzpomínkách". Což mi k té touze zapomenout nesedí.