Prečo nie ženatý

Prečo nie ženatý!

Neplašte sa! Žiadne rozoberanie morálnych hodnôt s filozofickým podtextom. Iba pár momentiek z reálneho sveta existencie žien single. Momentiek, ktoré sa môžu prihodiť ktorejkoľvek z nás, zamotávajúcej si dobrovoľne svoju hlávku pánom, píšucim si status: ženatý.      

Prečo ženatý nie? Asi aj preto, lebo väčšia strata času sa nedá ani zažiť.  Do zorného uhla sa totiž tým nedostane niektorý iný, vhodnejší adept na Vašu spoločnosť. Koľko nenávratných príležitostí zostane nepovšimnutých, počas vyčkávania na ten okamih, keď sa pánko rozvedie. Rozvedie? Nezmysel! Ak to neurobil hneď, tak to už po čase práve kvôli Vám, určite neurobí. A ak náhodou aj áno, čo tým získame? Akože ,Jeho lordstvo,? Zbytočné upínanie sa k takej, čo len, myšlienke.

     Zaslepené láskou mnoho vecí netušíme. Napríklad, že by sa mohol s nami deliť, samozrejme popri tej manželke, o svoju priazeň s mnohými inými, nám podobnými nešťastnicami.

      Istého dňa prišiel Oliver k Zdene s blahosklonným nápadom, ako využiť jej veľký byt a prenajať aspoň jednu izbu. Konkrétne jeho jednej známej. Postupne vysvitne, že nemal na mysli súkromnú párty v trojici pre zvýšenie Zdeninho blaha. Len tú jeho kamošku vyhodil manžel z domu. Nie iba tak.  Nachytal ju totiž in flagranti práve s Oliverom. No a on nešťastník, nemal by ju kam inam uložiť, len ju ponúknuť do Zdeninho apartmánu. Ešte aby hotel platil?!

Ani tak sa Oliver neocitol za Zdeninými vyrazenými dverami? Takže sa mohla tešiť na ďalšie nemilé prekvapenia.

 „Idem sa rozvádzať“, Oliver nežne šepká, s pohľadom prítulného psíka, hľadiac Zdene priamo do očí. Srdce jej plesá, mozog sa zatemňuje šťastím. ,Tak som sa dočkala!, O on? „Zamiloval som sa“. To je samozrejmé, do nej. Zdena očakáva, ako Oliver vytiahne prsteň so žiariacim šutrom, od ktorého jasu zbledne aj pouličný neón. Len ten, kto zbledol, bola Zdena.

„Je skvelá, Helenka. priklincuje zbožňovaný Oliverko. „Odíde od muža a ja chcem byť iba s ňou.“

Helenka?!! Ale ja som Zdenka! Hovorí o žene svojho najlepšieho priateľa??

„Helenkin muž je na vine, bol stále preč. Našla vo mne oporu. Otvorili sme si raz večer vínko a zistili, že si rozumieme viac. Tak ináč.“

 Viac ako so Zdenou! Roky nádeje, ako sa rozvedie kvôli nej! Dúfala v takú chvíľu, aj napriek Oliverovmu tvrdeniu, že svoju manželku kvôli žiadnej žene neopustí..

Pre tú inkriminovanú Helenku sa stal Oliver iba odrazovým mostíkom, ako skoncovať s nenaplneným manželstvom. Po čase presedlala na mladšiu značku. A Oliver? Nechápe a nechápe, prečo s ním Zdena prestala komunikovať. Čo mu teda zostalo? Naďalej zdieľať osud pri svojej drahej, pôvodnej polovičke. Ktorá ani netuší, čo všetko sa v  živote Olivera odohráva.

 „Veď to som ja, stále ten istý, navždy tvoj Oliverko...“ je posledné, čo si od neho ešte Zdena v telefóne dokážete vypočuť.

     Aj to je riešenie, mladší priateľ. Tí sú zvyčajne ešte voľní a verte, nebudú nikoho ťahať za nos. Nepotrebujú to. Majú úplne iný životný štýl. Zaujímavejší ako ten, čo ponúka zadaný mužský strednej vekovej kategórie.

      Isteže, ani v tomto prípade sa nedá vždy vyhnúť číhajúcim katastrofám. Danielu zastihla jóbova zvesť – Dušan, o deväť rokov mladší, ako ona, sa žení! Po piatych rokoch existencie s Danielou. Odrazu sa dozvie, že sa možno musí. S inou, mladšou od Daniely o 15 rokov. Daniela pochopila, že tým pádom sa stáva Dušan pánom zadaným.  Čo to znamená? Výstražné znamenie s nálepkou ,NIE,!

 Samozrejme, mužský to chápe trošku ináč. „No a čo, keď som sa oženil, s Tebou som sa predsa nerozišiel“, snaživo presviedča Dušan Danielu o úprimnosti svojich slovíčok. A že to myslí vážne, dokáže jej. Nájde si príležitosť, objaviť sa na tom istom mieste, ako sa nachádza práve Daniela. Kdekoľvek do spoločnosti za ňou dokvitne, stačí ak uvidí nablízku zaparkované jej auto. Už pár dní po jeho vlastnej svadbe. Len na ľavom prstenníku sa mu blýska zlatá obrúčka. Pre Danielu jasné znamenie! Vyhnúť sa mu. Má čakať ďalších 5 rokov, kým sa rozvedie alebo s ním koketovať ďalej, kým sa nedozvie, že ďalšia mladá slečinka je s ním opäť tehotná?!

 

     Intímna chvíľka. Milica sa svojmu zadanému ,mucinkovi, práve  chystá odhaliť zvodné negližé.  Kúpené práve na túto príležitosť. A jemu v tej chvíli zazvoní telefón..

 „Áno myšička, hneď bežím!“ So sluchátkom na uchu narýchlo naťahuje topánky. „Dcéra čaká pred školou. Som myslel, že to my dvaja vybavíme rýchlejšie.“ Vo dverách stíha akurát tak poslať Milici letmú pusu.

Milosťpán potom aj tak nechápe, prečo už u Milici nie, keď vtedy skoro áno.

 

    Jane sa pokazí auto. Náhoda, dva bloky od Petrovho domu. Komukoľvek inému je možné v tejto situácii zavolať. Petrovi nie. Taký nápad nemá odvahu sa ani zrodiť v Janinej hlave. Petrovi sa nedá volať, kedy sa Jane zachce.  Nedokázal by vysvetliť manželke, koho to, pre ňu cudziu, ženskú ide odviezť. Pre vlastnú bezpečnosť má Peter Janu uloženú v mobile prezieravo akčne - ako „pizza2“. Iba tak v podvečer sa Jane zrazu na mobile rozbliká ,Peťulko,. Celá vytešená siahnete po telefóne a on?! Začne objednávať Prosciutto Funghi a pre istotu dva krát. Zadosťučinením zostáva, ako doma hladný s manželkou hromžia, kde už tá pizza toľko trčí. Kým nezistí, že svoju obľúbenú pizza službu má zaznamenanú pod iným poradovým číslom.

Jana nemôže, len tak kedykoľvek, niečo od neho chcieť. Na to má už Peter niekoho iného – rodinu. Náhodou sa to Janine auto ocitlo predsa len v jeho garáži. Tak mu musí za to zaplatiť! Doma stihol nahlásiť, akože tú garáž prenajal. A nie za pár euráčov. Ani tak Jane nedopne, že takto sa manželka na milenku neupozorňuje! Naproti tomu, keď potrebuje Peter, Jana mu vybaví papiere, zaskočí za pracovníčku v jeho  firme, preloží materiály z angličtiny. Či čokoľvek iné, čo vie urobiť a hodí sa mu to. Bez očakávania akejkoľvek hmotnej odmeny.

 

     Kvôli tomu neskutočne uhrančivého pohľadu mužského, ktorým nás vždy dostane, sa milé dámy, nad všelijakými malichernosťami povznesieme. Hlavný dôvod, nezostať samé. Nech je aký je. Hlavne, že je. A dúfame a dúfame,  predsa len raz zacinká pri našich dverách ovešaný kuframi. Časom pochopíme, že tú doma má aj preto, lebo sa o ňu treba starať a on je ten, akože starostlivý manžel. A my? Sme samostatná jednotka, kde sa nemusí ničím iným angažovať. Iba vlastným mužstvom. Prečo by to nevyužil. Nech ho len pekne obskakujú, všetky tie hlupane...

Lebo s Vami to nie je nuda. Lebo ste žena činu. Niekto, kto mu život spríjemňuje a nemá s ním žiadne starosti. Ale radšej zostane pri tej doma, čo sa nechá viesť. Pri svojej úradníčke, či predavačke alebo podpisujúcej sa na úrade práce. Lebo tam má, pán veľkomožný, o seba postarané a ani mu nevadí, že musí poslúchať. Veď si svoje, to iné ego muža, dokazuje práve u Vás.

 

Priznajme sa, naozaj nám stojí za to, privlastniť si niekoho, kto už niekomu podobne patril a popri tom mal nás? Uspokojiť sa tým, že každý druhý víkend strávi namiesto s nami, so svojimi deťmi za účasti predchádzajúcej partnerky? A Vy tak žiarlite, až ich začínate všetkých nenávidieť. Hlavne, keď musia jeho ratolesti pobudnúť niekoľko dní vo Vašej spoločnosti. Správajú sa ku Vám s totálnym odporom. Veď prečo nie? Keď ich tak naočkuje jeho ex. Ona, ani jej deti, nemajú prečo ku Vám prechovávať nežné city.

Hlavne, že máte chlapa akého ste potrebovali....

     Mužský, ktorý nevie čo so sebou, by sa nemal vrhať do akýchkoľvek vzťahov. Ak nedokáže existovať s jednou ženou, nech si nepripútava žiadnu! Ale kto by sa mu potom postaral o domácnosť, navaril, opral, poupratoval po ňom? Pokiaľ tá sobášená o inej nevie, tak to nikoho netrápi. Všetko je v poriadku. A keď si tú, jeho pani manželku, kdesi v nákupnom centre vypočujete pri kávičke s jej známymi? Ako celá uveličená, každú vetu začína a končí slovkami „môj manžel“? Trháte od zlosti papierovú vreckovku pri vedľajšom stole na márne kúsky!

     Ak sa zadaný mužský začne okolo Vás točiť, dajte mu z brusu na úvod riadnu príučku! Nemusíte však byť hneď tá mrcha, čo to oznámi jeho paničke. A akú teda príučku? Niečo, čo by ženy najmenej bolelo a aby sa zadaní mužskí poučili... A verte, doprajeme im to... !

My, ženy! Prestaňme mužom umožňovať, byť tými nevernými chrapúňmi!

---