nič sa nedeje

zlomené zápalky do pol
veží; hlavy
na ktorých nezáleží
bežia o závod
po nábreží a úporne
zalamujú svoje drevené
triesky
nad rozliatym mliekom
roztopeným z okolitých
strání a vtáky
dávno rozletené na všetky svetové

vrany

smejú sa mi z popísaných stránok
rozmočených bulvárov
snehočiernym
krá
 

čítam

slová
vety
state

však nič iné sa nedeje
keď nádej zaliezla s fľašou vodky pekne pod stôl
a naivita
nahá a sprostá
ako si ju sám sebe človek stvoril

krepčí

medzi pohrebnou výzdobou
prichystanou
položiť na hrob bohapustej srandy
dvere sa do popuku popadajú
za kľučku
kým vybiehajú oblokom na ulicu

a nebo

posiate pušným prachom
trasie nám