Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seDědova rakev
Autor
Martas1985
16 názorů
moji stari rodicia zomreli, ked som mala 6 a 8 rokov , najma smrt babicky bola pre mna dlhorocnou traumou...jej telo bolo v otvorenej rakve tri dni, dlho po jej smrti som sa sama doma citila neprijemne...
myslim, ze male deti by nemali rodicia tahat k rakvam, ani na pohreb nie...staci s nimi zapalit na hrobe sviecku a zaspominat...prilis skore dospievanie nie je prijemne...
napisal si to vystizne
***
citlivé téma, svádějící k pathosu, ale Tobě se povedlo mu vyhnout. Hezky napsané ...*
Martas1985
24. 04. 2014Vím přesně jak to myslíš,díky za názor,cením si toho
Najlepšia asi bude kritika na konkrétnej básni, ale vo všeobecnosti to platí aj pre ostatné.
Báseň pracuje s veľmi citlivou témou smrti blízkeho človeka, ale sentiment, nech je akokoľvek silný, nie je zárukou dobrej poézie. Prvý problém pre mňa je, že báseň pôsobí ako lineárna spoveď, čím sa zaraďuje do dlhého zástupu „lyrickej konfesie“. Jej obyčajnosť zvýrazňujú abstraktné pojmy ako zmierenie, život, smrť, dospievanie a pod., ktoré mi nedávajú nič konkrétne na uchopenie, len všeobecný pocit smútku, resp. spomienku. Štruktúra tiež nie je ničím zaujímavá s vykreslením situácie a jej dopovedaním, čo znamenala.
Schéma je v tejto básni asi takáto: toto sa mi stalo – toto som si odniesol, prípadne to môžeme zhrnúť na opis – zjavenie. Z môjho pohľadu je to, mierne povedané, príliš tradičné. Podľa všetkého poznáš môj názor na tento typ lyrického subjektu ako citlivého pozorovateľa dospievajúceho k akémusi pochopeniu. Na druhej strane je toto „jednoduché“ písanie prirodzený spôsob vstupovania do poézie, ale treba si uvedomovať jeho obmedzenia.
Zaujímavé je pre mňa asi len premietnutie tváre malého chlapca na rakvu, vlastne videnie samého seba na rakve, ale je to v básni také osamotené, že som v rozpakoch, či by mohlo ísť o reflexiu smrteľnosti alebo tak. To je jediný moment, kde sa pre mňa báseň dostáva pod povrch (ale vzápätí je späť na povrchu a už v tomto náznaku nepokračuje).
Bonus:
S motívom odrazu tváre na rakve by sa dalo pracovať, dal by sa rozvinúť, povedzme, do hĺbky/pod povrch. Nejako zvýrazniť tú tvár na rakve, že nejde iba efekt zrkadlenia. Prepojiť drevený obal s okom chlapca. Veľmi by to nemenilo podstatu básne, ale naznačovalo by to hlbšiu/ďalšiu vrstvu, po ktorej sa čitateľ môže vydať (a ktorá je v súčasnom stave neviditeľná). Čitateľ by sa dostal do vrstvy obrazu namiesto výpovede alebo záznamu. Aj to je jedna z ciest.
Martas1985
17. 04. 2014ano, to je velmi zkušeně napsané - podle mne nic neschází a hlavně ani nepřebývá. Námět sice zcela nový není, ale odlišné zpracování ho posvěcuje...
malá čarodějnice
16. 04. 2014moc hezky (no, asi to není úplně to nejlepší slovo, co by se k tomu hodilo) zachycená vzpomínka.... s posledními třemi verši naprosto souhlasím...bohužel
Já viděl mrtvolu poprvé v životě v 7 letech... zastřeleného chlapa... Do smrti na to nezapomenu.
Ale básnička je velmi citlivě a ze srdce napsaná. Moc se povedla. !!! *
Martas1985
16. 04. 2014Já jsem dědu, babičku ani maminku nechtěla vidět... v rakvi. První "mrtvolu" jsem viděla nedávno, když jsem ráno našla svou klientku v posteli mrtvou...
Ale Tvá básnička je citlivá a dávám Ti za ní TIP