Dievča čo malo dážďovku na perách

 

Jeden muž až po veľa rokoch zistil, že je vlastne nespokojný so sebou, keď obviňuje z toho svoju ženu. Lebo jeho žena bola

dobrá žena a nedalo sa na nej nájsť nič zlé aj keď by ako hľadal. Ale muž sa s ňou rozišiel a myslel si, že s druhou už nebu

de nespokojný. Ale aj pri druhej sa dialo to čo pri prvej. Zase bol nespokojný. Jeho druhá žena si už nedala do seba rýpať

a tak musel priznať, že problém je on. Začal chodiť často do krčmy. Jeden kamarát mu povedal, že ten kto nechodil pred tým

ako sa oženil do krčmy a začal s tým až teraz, že niečo nie je v poriadku. Vstúpil do krčmy a zbadal tam čašníčku z ráštepom

na perách. Po tom všetkom čo zažil pozeral na dievča-čašníčku úplne inak. Čašníčka spozorovala, že sa na ňu muž pozerá 

inak ako niektorí ľudia čo ju očumujú. Síce boli aj takí, ktorí klopili zrak, keď ju zbadali. Pozerá sa na mňa zamilovanými očami

povedala si čašníčka. Pozerá sa na mňa ako na peknú ženu. Dievča si ho veľmi obľúbilo. Bolo vždy rado, keď sa tam objavil.

Vravel jej:"Si krásna. Stačí veriť, že všetko je v poriadku."

    Dievča sa smialo a povedalo mu:"Sám tomu neveríš." Ale muž pokračoval:"Stačí veriť, že krása v zrkadle je iba márnosť. Sú

to iba také kecy, že krása niečo znamená. Krása je predsa v srdci. A keď si to niekto myslí, že nie, to sa mu neprevezie. Že je 

niekto menej pekný za to nemože, ale že je niekto hlúpy a posmieva sa to sa mu tiež neprevezie."

    Keby muž povedal čokoľvek. Mohol by povedať, že je škaredá, nič by jej nezabránilo milovať ho. Chodí za ňou a preto ju má

azda aj rád, povedala si.

    "Neposmieval sa mi nikto. Iba sem tam na mňa hľadel niekto inak ako na zdravú a peknú. Určite som sa nezdala krásna aj tým

čo na mňa hľadeli ako na peknú." Dievča sa do muža zamilovalo. Nebolo prvé ktorému neprekážalo, že bol oveľa starší. Vyštrclo

sa, namaľovalo a dalo si urobiť umelé nechty. "Poznám jednu čarodejnicu, ktorá mi povedala, že keď ma bude niekto milovať

urobí ma krásnou. Chcem sa ti páčiť." A objala ho. Chodievali spolu do prírody, ležali vedľa seba v tráve a rozprávali sa až do

neskorého večera. Často ležali ešte aj pod hviezdami za teplých nocí a nechcelo sa im ísť domov.

    Muž šiel s dievčaťom k čarodejnici. Čarodejnica vytiahla z pohára dlhú dážďovku a priložila ju diavčaťu na hornú peru. Dážďov

ka len čo sa dotkla pery prirástla k pere a vyplnila chýbajúcu peru.. Čarodejnica podala dievčaťu zrkadlo a všetci muž aj dievča

a i čarodejnica sa pozerali aká je krásna. Ale čarodejnica jej povedala:"Keď ale pocítiš, že ťa nemiluje budeš zasa taká ako si

bola pred tým. Nerozmyslíš si to? Aby si nebola potom sklamaná." Ale dievča bolo šťastné a vobec nepremýšľalo, že by ju mohol

muž nemilovať a niekedy opustiť.

    Muž sa snažil uspieť ako spisovateľ a tak sa pokúšal písať. Zazdalo sa mu, že by tento príbeh o ňom a dievčati mohol byť zaují

mavý pre čitateľov. Začal teda písať o tom všetkom čo prežil. Presne po rade ako sa to stalo. Lenže ako začal písať začali sa diať

veci. Začali búchať ako delobuchy prázdne fľaše od minerálky. A to nie iba obyčajne, ale v melódiách. Známi zbor židov. Ale muž

písal ďalej. Keď dopísal príbeh odložil písanku na svoje miesto. Lenže dievča písanku našlo a začalo čítať príbeh o sebe. Viete 

ako to je, keď si prečítate niečo na papieri. Je to trochu iné ako, keď vám to niekto hovorí. Pri rozhovore sa čo to vysvetlí. Písal tam

že by ju mal brať takú aká je a že ju miluje pre jej krásnu dušu. Začal ju hrýzť červík pochybností. "Teraz ma už miluje, keď som

krásna, ale miloval ma aj predtým? A možno sa mu hnusím tým aká som bola aj keď som teraz pekná." Keď sa zasa stretli poveda

la mužovi:"Takže mal si ma rád pre moju krásnu dušu. Hnusila som sa ti, keď som nebola pekná. Vobec si nevysvetli v tom tvojom

príbehu o mne, že ma miluješ. Miluješ ma vobec?"

    "Neviem,"odpovedal muž. V tej chvíli začul v diaľke hlas čarodejnice:"Myslíš, že čo boli tie výbuchy fliaš. To som ti dávala zna

menia aby si nepísal. Napadlo ťa, že ju ľúbiš a uveril si tomu. Chcel si niekoho mať aby si zabudol." Tieto slová počulo aj dievča.

    "Ty si ma ani nikdy nemiloval,"povedalo mu dievča. A v tej chvíli ako to dopovedalo pocítilo, že ju muž nemá rád. Zase bola taká

ako pred tým. Ale muž jej povedal:"Moj syn by mal o teba záujem." A dievča súhlasilo. Začalo chodiť s mužovým synom. Bolo im

spolu dobre lenže chlapec nebol naučený robiť a tak ho s každej práce vyhodili. A začal či už s nešťastia, že nemá prácu, alebo

z nejakej inej príčiny, začal chodiť do krčmy. Nechal sa od dievčaťa vydržovať. Ale raz mu dievča odmietlo dať peniaze a on ne

mohol ísť do krčmy. Drankal štyri hodiny dovtedy pokým mu jeho dievča peniaze nedalo. A tak to bolo stále. Raz to dievča vydr

žalo to drankanie a jej chlapec v hneve povedal:"Aj tak si škaredá. Nepojdem s tebou k čarodejnici, lebo som ťa nikdy nemal 

rád." Dievča sa nahnevalo a vyhodilo ho zo svojho bytu.

    Bol tomu práve rok, čo sa dievča rozišlo s chlapcom, keď sa v jej byte zjavila čarodejnica a povedala jej:"Keď zapraješ zlé

svojmu bývalému tak budeš opäť krásna. Keď to urobíš jemu sa narodí postihlé dieťa ale ty budeš krásna,"nedala sa čarodejni

ca odbiť,

    "Nie,"povedalo dievča rozhodne. "Neprajem mu nič zlé." Zatriasla sa zem a čarodejnica jej povedala:"Dobre si urobila, lebo

teraz budeš dosmrti krásna a budeš mať aj krásne deti. Ale keby si aj ostala taká ako si bola aj tak existoval vo svete pre teba

človek, ktorý byťa miloval takú aká si bola."

 

---