Spisovateľ premenený na Tukana

 

Bol raz jeden vládca, ktorý zakázal sa stretávať svojim poddaným na námestí. Vydal viac zákonov v ktorých slobodu upieral

svojmu národu. Zo začiatku, keď rozprával z okna svojho paláca dav nadšene jasal pod oknami a prevolával mu na slávu.

Ale potom začal vydávať tieto zákony, ktoré sa nepáčili väčšine poddaných. Aj tí čo ho mali doteraz radi aj im sa zrazu zaz

dalo, že zákony sú namierené proti im občianskym právam. Vládca začal zatvárať do väzenia za čokoľvek a kohokoľvek.

Teda ľudí, ktorí s ním vo všetkom nesúhlasili. Preto aj zakázal svojim poddaným združovať sa na námestí aby niekto z davu

nezvolal:"Preč s takým vodcom.!" Vládca sa teraz vobec necítil ohrozený, lebo za takéto slová by čakal toho kto by ich vys

lovil mimoriadny trest. Posilnil políciu, keby sa predsa len ľudia proti nemu vzbúrili. Rád teraz chodil na vyludnené námestie

a kričal pred svojimi ministrami:"Je nás radcov medzi nami s rovnakým názorom. Nezvlčíme bez kontroly. Iba ja sa tu možem

s mojimi združovať. Mňa sa zákon netýka. Nemusím robiť všetko to čo uzákoním.

    Raz vládca stál v okne a pozeral na hviezdy. V tom vošiel sluha a podal mu list. Vládca sa posadil do honosného kresla a

pomaly list otváral. Začal na hlas čítať:"Pane moj ja som si ťa vždy vážil. Sníval som, že pojdeme spolu na ryby. Keď napíšem

pane, že ste zlý niektorí vás budú brániť a povedia nie je iba zlý. A niektorí ku zlu vášmu pridajú ďaľšie zlo, ktoré na vás obja

via." Vládca sa najprv usmial, ale v zápätí sa veľmi rozhneval. Keby zavolal vojakov zaraz by našli toho kto list napísal. Ale keď

že vládca bol aj veľký čarodejník začal so zaklínaním:"Tukan, Frkan, kde si? Kde si smrkám? Smrkám, smrkám, tam sa kukám,

vidím jeho tukaní zobák."

    Ten list poslal jeden spisovateľ a v tej chvíli ako vládca-čarodejník vyslovil zaklínaciu formulku, narástol spisovateľovi tukaní

velikánsky zobák, aby len škriekal. A aby nemohol ani písať namiesto rúk mu narástli krídla. Bol z neho vták tukan na nerozoz

nanie od bársktorého vtáka tukana. Vládca pozeral do zrkadla, kde všetko videl čo sa stalo. "Tak," povedal si. "Už má namiesto

rúk krídla aby nemohol písať a ani nič o mne už nepovie, keď škrieka ako pravý tukan. Ešte by posielal také listy ako mne aj mo

jim poddaným a možno ešte horšie. Čo keby sa potom moji poddaní vzbúrili?" Veľmi sa tešil vládca ako to všetko zvládol.

    Ale od toho dňa tukan-spisovateľ prilietal každý večer  na okennú rímsu vládcovho okna a škriekal:"Vládca, pane moj ja som

si ťa vždy vážil. Sníval som, že pojdeme spolu na ryby. Keď napíšem pane, že ste zlý niektorí vás budú brániť a povedia nie je 

iba zlý. A niektorí ku zlu vášmu pridajúďaľšie zlo, ktoré na vás objavia." Vládca kupodivu tomuto škriekaniu rozumel. Preľakol

sa preveľmi a chytro si dal zavolať svojich radcov. Vládca ukázal na tukana. Ten ako ich uzrel začal škriekať. Preľaknutý vládca

sa radcov opýtal:"Rozumiete tomu jeho škrekotu?" Ako napínali uši nerozumeli ani slova a tak vládcovi povedali rad za radom:

"Nie, nerozumieme ani slova. veď iba škrieka. Vládca sa tomuto veľmi potešil. takže, keď radcovia nerozumejú škrekotu tak ani

poddaní nerozumejú. Nemusím sa obávať, že bude lietať po kraji a oznamovať im to čo mne napísal. Nemusím sa báť, že bude

proti mne štvať poddaných. Ale aj tak sa poistím,"povedal si vládca a dal zavolať vojakov nech tukana zastrelia. Zaraz aj pribeh

li vojaci a spustili paľbu na tukana, ktorý bol ešte stále na rímse a škriekal. Ako začali páliť zamával krídlami a odletel. mal šťas

tie. netrafili ho.

    Raz tukan zosadol na jedno okno v meste a po chvíľke, keď si bol istý, že mu nehrozí nebezpečie vletel do izby. Tu ho ale 

schmatla jedna čarodejnica za krídlo a hodila naňho perinu. Či sa len tukan-spisovateľ preľakol.

    "Ja ti nechcem zle,"prehovorila ježibaba tíško milým hlasom. Mám s tebou určitý plán. Možeš si vybrať. Buď ostaneš tukanom

a budú po tebe strieľať, alebo ťa premením na slávika a budeš spievať na oknách, kde sa dvaja hádajú. Budeš spievať na rím

sach okien väzníc a budeš väzňom dodávať nádej. Budeš spievať na šibeniciach abudeš odsúdeným v poslednej chvíli dodá

vať vieru. Budeš týchto ľudí obveselovať a budeš im dodávať silu. Nikto nebude po tebe strieľať, lebo tvoje piesne budú o láske

a nebudú namierené proti vládcovi. Síce, keby si zostal tukanom a budeš svoju pesničku spievať každý deň vládcovi na okne

isto sa z teba zblázni. Určite by si bol osožný ako tukan, alebo slávik čo obveseluje veselými pesničkami ľudí a dodáva im silu,

ale...."

    "Takže čo mi radíš aby som urobil?"Opýtal sa spisovateľ premenený na tukana. Mám sa nechať zastreliť, alebo možno sa mi

podarí aby sa vládca zbláznil a vládu preberie jeden z jeho radcov."

    Čarodejnica sa zamyslela a povedala mu:"Radím ti úplne niečo iné. Ešte je tu tretia možnosť. Tukanie zaklínadlo viem zrušiť

iba vtedy, keď ťa premením na dobrého, alebo na slávika, ktorý spieva protestsongy. Byť dobrým slávikom to nie je nič pre teba.

Možeš byť slávikom, ktorý nespieva iba o láske a o milovaní. Budeš zlatý slávik s krásnym hlasom, ktorý bude spievať o neprá

vosti a o zotročovaní poddaných." Čarodejnica vyslovila zaklínadlo spojila si dlane a krúživými pohybami si šúchala dlaň o dlaň.

Z tukana bol zrazu slávik, ktorý zaštebotal a vyletel von do sveta. Slávik spieval o tom čo mu čarodejnica napísala na lístočky, kto

ré nosieval pod krídlom. Boli to samé protestsongy. Ľudia ho milovali ale nestalo sa to čo očakávala čarodejnica, že sa stane.

Ľud sa nevzbúril proti vládcovi a tak, keď raz slávik priletel do jej izby povedala mu:"Musíš začať spievať ako človek, lebo takto

sa ťa očividne vládca nebojí, lebo asi nenastala tá pravá chvíľa aby si dokázal vyburcovať ľudí. Budeš spievať ako človek. Uro

bím ťa slávnym, lebo by si sa načakal v tomto našom štáte, že by ti chcel niekto pomocť. Ak sa nestaneš kamarátom slávneho

nepomože ti. Vtedy ho už teší, keď si jeho kamarát, že má podiel na tvojej sláve a aj má s teba osoh. By sme sa načakali než by

prišla takáto chvíla. Lšu nemáš a ani konzervatórium a súťaže pre tridsaťtri ročných neexistujú. je tu jeden spevák, ktorý sa bojí

aj oveľa slabších spevákov od neho. Dovoláva sa konkurencie a keď sa taký spevák objaví tak ho jeho ľudia zašlapú. Bojí sa keď

má navrch rovnako ako keď nemá navrch. Je s týmto zlým vládcom, ktorý neznesie pravdu. Aj vládca pred týmto vládcom neznie

sol pravdu a tento spevák bol aj s nimi aby mohol spievať. Lebo keby nebol s nimi dostal by zákaz. Robí to čo som chcela od te

ba. Spieva na šibeniciach, na oknách väzníc, ale robí ešte niečo navyše čo vobec nemusí. Spieva na oslavách nášho krutého

vládcu. Mám pre teba zopár tajných koncertov na dvoch zámkoch. Ako človek urobíš oveľa väčší rozruch. keby spieval ten spe

vák protestsongy ľudia by išli za ním, lebo ho milujú. Iba on by strhol dav a ľudia by vyšli nebojácne do ulíc. Ale on chce spievať.

Je mu to vzácnejšie ako keby mu zakázali spievať."

    A tak sa stalo, že spisovateľ premenený na tukana zaspieval teraz už premenený opäť na človeka na týchto dvoch zámkoch.

Lenže spevák sa to dozvedel a rád povedal o tom vládcovi, lebo veľmi sa chcel zbaviť toho speváka, ktorý vraj krásne spieval

ľudským hlasom vo vtáčej podobe. Veľmi sa preľakol, že bude spievať ako človek a zoberie mu polovicu fanúšikov. Spisovateľ

premenený na tukana zanotil a v sále všetko stíchlo. Sálom šumelo:"To je hlas, to je hlas, to je hlas. Vtom zaznel výstrel z pušky.

To zamierili vládcovi vojaci. Jeden z nich trocha poranil spisovateľa do ramena. V tej chvíli sa premenil na slávika a vyletel von

otvoreným oknom. Dozvedeli sa o tom všetci ľudia, že vládca zase dal strieľať na človeka. Vyšli do ulíc nebojácne a vodca už

nechcel zase strieľať do ludí, lebo uznal svoju porážku. Už nemal síl počúvať škriekajúceho tukana. Už nemal síl  bojovať proti

spievajúcemu slávikovi čo spieva protestsongy. A tak sa rozhodol, že odstúpi z pozície vládcu krajiny. Ludia mali prvý krát mož

nosť si slobodne zvoliť vládcu a zvolili si vládcu čo sa časom ukázalo, že nebola dobrá voľba. Nový vládca síce uznával slobo

du, ale rovnako ludí zotročoval ako predošlý vládca. Spisovateľ premenený na tukana už sa nedokázal premeniť na človeka. To

sposobilo to zranenie. Ostal slávikom. Zistil ale nemilú vec. Ovládal zaspievať iba jednu vetu a tú vetu opakoval dookola. Zosa

dol na okno nového vládcu a tá veta znela:"Ukradnúti každý deň gate, ale ty možeš slobodne spievať:ukradli mi gate, ukradli mi

gate, ukradli mi gate, ukradli mi gate.....

---