Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

ŽENA, ŽENA A PES

04. 04. 2016
0
5
594
Autor
Abulia

1.


Trepeme sa do schodov
Ja, ona a pes, svorne šlapajúci po starom
Sivom schodisku bez možnosti zasvietiť

Kráča predo mnou a šúcha sa o stenu 
V ľavačke drží ružovú sviečku
V pravačke lano, priviazané ku krku hnedého, tigrieho psa

Konečne sa dostávame k jej bytu
Odomyká a vliezame dovnútra

Zhadzuje kabát, vykopáva topánky
Rozpúšťa si vlasy a ide do spálne pre kameru

„Prvú scénu chcem v kuchyni.
Scény v kuchyni mi robia dobre.“ vraví cestou

Má sexi hlas

O chvíľu sa vracia a elegantne tancujúc ku mne pripláva a vopchá mi do rúk kameru

"Toč!"

Žalúzie sú zatiahnuté


3.


„Ľahni!“ zajačí. „Tak. A teraz uvidíš niečo, z čoho sa ti zodvihne žalúdok.“

Sledujem ju, kamera točí
Ide k oknu, otvorí ho
Zhlboka sa nadýchne
Chvíľu sleduje vtáky, potom sa otočí ku psovi

„Poď!“

Plesne sa dlaňou o stehno a zviera sa k nej ublížene plazí

Trvá to celú dlhú minútu, kým k nej dorazí
Potom jej začne olizovať lýtka

„Môj žalúdok je v poriadku,“ vravím a ona sa usmieva
A vlní a usmieva a vlní a púšťa ventilátor a zatvára okno

6.


Leží na posteli s mŕtvym psom
Jemne ho hladí, škrabká, bozkávala, olizuje mu ňufák

Ticho to natáčam a nič si o tom nemyslím

Pijem kávičku, kým ona tancuje s ovisnutým psom
Noc je horúca, vtáci tlejú a včely plačú

Mám zimomriavky, keď vidím, ako ich špičkou jazyka olizuje

„Si odporná,“ vravím jej
„Skazený človek.“

Telom mi prebehnú zimomriavky
Kým ona, s ústami plnými psa, dávi zvuky


5.


Otvárame ho a miestnosťou sa rozteká pach

„Vôbec neviem načo sme ho otvorili,“ pozerám na ňu

„Pitva.“

"Chápem, ale príčinu smrti poznáme, tak na čo?"


"Iba tak."

Pes, s vyplazeným jazykom a skleným pohľadom, ticho ponúka svoje ešte teplé vnútornosti
Radiátor pečie, v okne vidím, že začína snežiť

Napne ma a p
rvú dávku vyzvraciam sa na podlahu

Viera si to nevšíma

Tackajúc sa dovalím k oknu, otváram ho
A zvyšok žalúdočného obsahu zvraciam do zimy

Ulice sú prázdne a tiché
Vzduch chladný a príjemný


2.


„Pozeraj!“
Kľakne si k psej miske a vyleje do nej hustú, bledosivú kvapalinu zo zhrdzavenej konzervy

Tak teda pozerám, ale nič moc sa nedeje
Pes kľudne sedí v kúte a ani sa nehne

"Dávaš mu tú gebuzinu často?"
"Áno."
„A už to niekedy zjedol?“
„Nie.“

Vstane zo zeme, sadne si na posteľ a odpije z kávy
Potom balí cigaretu a sleduje pri tom televízor
Kórejský program o varení
Mäsitú reláciu o psom vnútri

„Hľadajú psiu dušu,“
Vraví a za zvukov krájania psieho mäsa si zapáli
Sedemkrát potiahne a dvakrát sucho 
zakašle


4.


Chytí ho za zadné laby, zodvihne ho do vzduchu, zatočí ním a šmarí ho do rohu

Pes zavyje, narazí papuľou do steny a zvezie sa na podlahu

Je to násilné a nepekné, ale nekomentujem to
Nie som tu od toho
Chcela ma na natáčanie,
Tak to ticho natáčam
.
Pes sa horko-ťažko pozviecha, tackavo sa postaví a zavrtí hlavou
Viera si kľakne a pobozká mu ňufák

„Môj havko, môj ťuťu.“

Havko-ťuťu iba otupene vrtí hlavou
A mne je z toho všetkého zle

Pod rebrami mi vyrastá pichľavá pulzujúca hruda
Nádor hnusu



 


5 názorů

jolana.
12. 04. 2016
Dát tip

skoro scénáristická báseň. ten kontrast působí, ale zároveň si říkám, jestli to není příliš snadné (týrání vedle kafe, ironizování "všednosti") myslím si ale, že způsob, jak text ukazuje násilí jako východisko z šedi, neemotivnost, nenápadnost popisu ("ulice jsou prázdné a tiché / vzduch chladný a příjemný") - to se dotýká něčeho podstatného, současného. dojít k poezii popíráním poezie. škoda toho důrazu na dopovězení, "pojmenování pocitů".


Abulia
09. 04. 2016
Dát tip

The story of my lifeI take her homeI drive all nightTo keep her warmAnd time is frozen (the story of, the story of)The story of my lifeI give her hopeI spend her loveUntil she's brokeInsideThe story of my life (the story of, the story of)


dark, já neříkám, že autorka nemá ráda psy, jen se jí báseň nepovedla - pro mě nepovedla. Samozřejmě mi to nedalo a četla jsem několikrát, abych pochopila .. jen že tohle je strašně tenká nitka a já si neodnáším hnus, ale právě to znepokojení...možná i trochu vztek... takhle to na mě zapůsobilo. Ale tak poezie je o pocitech a tahle báseň je ve mně vyvolala :)  


text, v ktorom brutálne rozpárajú psa, absolútne neznamená, že autor je tyran a nenávidí psy.  /a nikde v texte správanie ženy nelegitimizuje, práve naopak, jeho hrdina je znechutený: Napne ma na prvú dávku vyzvraciam sa na podlahu /

Práve naopak - môžeš použiť obraz násilia, aby si zdôraznila, že ti záleží na zvieratách, pretože sugestívnym utrpením rozcítiš čitateľov.

myslím však, že ani jedno, ani druhé nie je prípad tejto básne. Podľa mňa sa Abulia hrá so zvrátenosťou, s hnusom, s abnormalitou, zvláštnou infantilitou, akôr mi to pripadá také kafkovské. každopádne v tom však nenachádzam omnoho viac než mrazivý kontrast pozorovateľa a udalostí, na ktoré sa bez zásahu pozerá, hru so stereotypmi - je to žena, kto bezcitne a pritom akoby nevinne zabíja... je v tom provokácia a hravosť a tie vnútornosti to nakoniec všetko prebijú.


já ti nevím, tady jsou většinou lidi, kteří mají zvířata rádi... nejspíš alegorie na tu duši, ale je to nechutný, zbytečné a je to škoda, z příběhu jsi mohl(a) vyškrábat víc, kdybys vynechal psí týrání ...

umím si představit, že hledám svou duši, rozříznu si kůži a pak žebra... jo, to by šlo, ale takhle? .. hm.. odcházím velmi znepokojená!


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru