Koník býček a kohútik a sliepočka

 

Koník, býček a kohútik a sliepočka sa prechádzali poza záhradami. Tu uzreli, že oproti nim ide býčkova žena. Pozdravili

sa s ňou všetci a Býčková vraví býčkovi:"Nože choď do obchodu. A býček poslúchol, lebo väčšinu prác doma vymyslela

práve Býčková. Keď býček odišiel Býčková sa začala sťažovať na svojho muža. "Keď ma gazda odlúčil na tri mesiace

na iné gazdovstvo od mojej rodiny veľmi zle sa zachoval moj muž k našim deťom. Len čo som zmizla jeho brat tam u nás

bol každý deň. Chodil si k nám ako domov, bez ohlásenia. Prepadovky robil. V polovici cesty zavrátili mojho muža, keď iš

iel k nim na návštevu." Kojíme! " Kričali naňho zďaleka. Mali malé decko. Dobre, keď vy kojíte, my teraz dojíme. Nešlo o

ohlásenie. Nemusel by sa ohlasovať, keby sme sa nemuseli my u nich ohlasovať. Kedysi, keď ho mladší brat zamestná

val, mohol moj muž prísť kedykoľvek. Ale čo bolo neodpustiteľné, keď som bola na tom statku...Neodpustiteĺné bolo, že

si sám otvoril našu bránu. Síce zazvonil, ale nečakal, že mu príde niekto otvoriť. Ale by nás hnal, keby sme my preskočili

jeho plot a zrazu by nás zbadal v záhrade. Jeho brat začal behať po našom dome, vyťahoval šuplík za šuplíkom a preze

ral si fotky. A ešte sa pustil do dcéry:"Aká si to ty zdravotná sestrička, keď neprídeš opatriť deda a babku." Oni sa správa

li ako keby sme neboli. Nie my. Mladší brat ich sem tam odviezol k lekárovi. Býval vedľa nich. Pomáhali mu, keď boli zdra

ví so stavbou domu. Pomáhali si navzájom. Platili si opatrovateľky, lebo mali dostatok peňazí. Mužov mladší brat bol stá

le vo svete. Dcéra mi povedala:"Pozerám sa čo to robí, keď tie albumi s fotkami prezerá bez dovolenia, šuplíky rad za ra

dom vyťahuje. Vtedy som si uvedomila mama čo by bolo s nami. Bol by tu tri razy za deň a kontroloval by čo robíme. Ren

genoval by všetko očami aby mohol doniesť čo sa tam deje."

    "On by nebojoval za naše deti," povedala Býčková. "Ešte by ich potupoval. Nedbal by im rozkazovať ten jeho brat a moj

muž by to schvaľoval.  Urobil by z nich Popolušky."

    "Aj ja mám s ním spomienku,"povedal koník. Capovi sa nepáčilo, že mu chodíme popod okná. Ale viac ho hnevalo, že

mu možme pošlapať trávičku. Vytrhal dlažobné dosky, aby sme popod tie jeho okná nechodili. Lebo potom tam bolo bla

to, keď dal tie veľké dlaždice poodnášať. Tak sme v jeden podvečer nanosili tie kostky naspäť. Cap to na druhý deň zistil

a tak šiel hľadať páchateľov. Za prvým šiel za tvojím mužom. A šiel naňho zo lsťou na tvojho býčka. Povedal mu:"Koník sa

už s kohútom priznali, že ste to poodnášali tie kocky vy. Tvoj býček sa preľakol, že by z toho mohlo byť zle a všetko vyzra

dil. A ešte nezabudol pridať, že to nebol jeho nápad. Tie kostky nemal právo cap dávať preč. Je to verejný majetok. Nebol

to jeho pozemok. Je zrádny tvoj býček. Veľmi zrádny. Pri výstupe na bralo by sa nedbal zachytiť tvojho svetra aby nespadol

dolu. Nezaujímalo by ho, že teba stiahne dolu do priepasti. Ale kamaráti sme stále. Poznáme sa predsa už nejaký piatok."

    Raz sa vybrali kohútik, býček, koník, sliepočka a kohútik na výlet k bralu. Nahýbali sa dolu. No tu sa pod všetkými okrem

koníka odtrhla hlina a oni ostali visieť zacdrapený do okraja brala. Koník to zbadal a nevedel čo prv urobiť. Behal okolo 

ako spalšený. Tu im povedal:"Koho vytiahnem prvého. Teda možem vytiahnuť iba jedného. Mám sily iba pre jedného. Bý

ček je zrádny. Sliepočkas si zaslúži vytiahnuť lebo je dobrá." Tu sa zamyslel zrazu a vraví:"Sliepočka si zaslúži vytiahnuť

ako prvá nie len preto, že je dobrá. Lebo potom s ňou vytiahneme kohútika. Lebo on má tiež dosť sily. Lebo so sliepoč

kou by sme teba ťažkého býček nevytiahli. S kuhútikom a so sliepočkou teba ťažkého vytiahneme naposledy." Ako to ko

ník povedal dal sa do vyťahovania. A robil to presne tak ako si to naplánoval.. Najprv vytiahol sliepočku. Potom so sliepoč

kou vytiahli kohútika. A potom všetci: koník, sliepočka, kohútik ťahali ťažkého býčka. Ten sa už držal brala z posledných 

síl. Keď tam tak stáli všetci zachránení sliepočka povedala:"Ešteže to koníka napadlo. Kto by nebol bezradný, keď vidí

všetkých kamarátov visieť. Každý by chcel zachrániť všetkých. A kto by nebol zúfalý, keby vedel, že má silu iba na jedné

ho. Všetci sme sa ledva, ledva udržali." Všetci boli šťastní, že to takto šťastne dopadlo. Smiali sa a dovádzali a potom sa

vydali na cestu domov.

 

 

 

---