Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seKde bolo, tam bolo
Autor
zvedavec
Bol horúci letný deň.
Dievčatko sedelo na verande oblečené v kabáte a drkotalo zubami. Otec a mama potiac sa v ľahkom, vzdušnom oblečení zápasili s jeho nebezpečne stúpajúcou horúčkou a pokúšali sa zlikvidovať životaschopnú kolóniu vší, s ktorou sa vrátilo zo škôlky.
Ruky, nohy ľadové, v hlave pulzovala bolesť, v zuboch štekľavo-boľavý pocit, a k tomu na hlave už nekonečne dlho trvajúci štípajúci mokrý zábal. Každý závan vánku jeho triašku zosilňoval. Rodičia mu opakovane prízvukovali, že ešte musí vydržať.
A pritom sa po tom celom dni cítilo byť na konci síl.
Ráno vstalo síce s pocitom zdravia, no s obrovským strachom a nechuťou. Ako každý jeden pracovný deň, nemalo na výber: odviedli ho do škôlky.
Ešte nedávno sa na deti veľmi tešilo. Súrodenca nemalo a prahlo po kamarátoch a spoločných hrách.
Nástup do škôlky bol však preň obrovským sklamaním. Zistilo, že ani slovko nikomu nerozumie. Osamelo, i keď opakovane robilo pokusy zapojiť sa do hier detí. Pokúšalo sa i zahrať samo, ale všade naokolo cítilo rastúce odmietanie.
Nezrozumiteľné zvuky sa ale veľmi rýchlo začali meniť na slová s významom. A aj tie, ktoré nevedelo dešifrovať, mu po návrate domov vyskakovali v mysli. Potom jeho celé popoludnie bolo plné otázok v materčine: „A čo znamená slovo...?“ Končievalo s tým až v postieľke, zaspávalo s rovnakou otázkou. Verilo, že ak rozlúšti záhadu slov a viet, všetko bude inak.
Vyvinulo sa to opačne. Porozumenia slov pribúdalo, a odcudzenie rástlo. Začalo si zvykať na výsmešný tón vcelku pravdivého určenia jeho národnosti, ku ktorému sa po prvých výkrikoch pridávala napokon celá skupina : „Maďarka, Maďarka, Maďarka!“ Keďže bola jediná, spojenca nemala.
Aj tento posledný, zavšivavený deň skončil v kruhu detí "nachlp" podobne. Keď prišlo jeho spasenie – konečne mama, dievčatko stálo na pieskovisku celkom samo, drkotalo zubami a hlava ho nesmierne svrbela.
---
Vtedy ešte netušilo, že zlé sa napokon na dobré obráti.
O dva-tri dni celá kolónia vší na jeho hlave tragicky vyhynie, o ďalších pár dní i choroba pominie. V druhej triede základky mu bude čiastočne znižovať popularitu fakt, že ho učiteľka bude dávať za vzor ostatným, lebo len ono jediné bude sa bude vyjadrovať nie nárečím, ale spisovne. S deťmi sa po rokoch skamaráti. Doučí sa aj nárečie.
A že po desiatkach rokov sa bude pripravovať na stretnutie zo základnej školy s radosťou.
13 názorů
Hezký příběh, do kterého sipromítám své zážitky z dětství, takže se do hrdinky dokážu vcítit. Možná by bylo dobré zpracovat podrobněji den, kdy měla horečku jako povídku, ve které by se objevovaly vzpomínky na minulost i sněnío budoucnosti. Tip.
Dočteno a mohu říci, že ač to tak po celou dobu čtení nepůsobilo, závěr vyznívá optimisticky. Kéž by se všicni příslušníci všech menšin chovali tak, aby i je čekala takhle příznivá budoucnost...
ohromné sklamanie je pre mňa kúsok nelogické. Niečo by ma v prvom rade malo ohromiť / krásou, veľkoleposťou, vyvolať údiv v tom pozitívnom zmysle... / Ber to tak, že mám rada chladné konštukcie. - dala som svoj postreh, rovnako ako ty tvoj.
.
Vnímať "ohromné sklamanie " ti predsa nebránim. Užívaj si ho. nemám potrebu tento výraz konfrontovať.
Môžem upraviť, pôvodne, v prvom nástrele, tam bolo to slovo, ktoré navrhuješ.
iž iba malé upozornenie- spojenie ohromné sklamanie- ohromné môže znamenať aj vynikajúci, skôr ho používame v tom pozitívnom zmysle- ohromný dojem, ohromný aplauz.... ohromné sklamanie potom vyznieva tak.... možno uprednostniť "prízemnejšie " slovo- obrovské sklamanie, atd. A to už je naozaj všetko.
Ďakujem Vám všetkým za prečítanie a príhovor.
Entropia - vidí sa mi, že život nikoho nie je jednoduchý a problémy nás vedia aj posunúť ďalej. Som rada, že Tvojej dcére a jej spolužiakom sa ich tiež podarilo spracovať
a2a2a - vďaka za komentár a názor
"Např. se tam objevuje vysoká horečka a vši, což spolu nutně nemá spojitost, pak jazyková bariéra, národnostní příslušnost, která si myslím, u dětí ve školce nehraje žádnou roli, a nakonec dospělost." -
ten deň je zo života. V podstate aj skok do budúcnosti.
Pre mňa ten skok do budúcnosti význam má. Už preto, lebo naozaj sa aj také veci dejú. To, čo bolo čierne, môže byť zárodkom aj niečoho pekného. Lebo to je presne to, čo som chcela viac či menej úspešne vyjadriť.
ysslandia - vďaka za návštevu aj za komentár
"Inak trocha táto veta nelogicky- ak sa hralo samo, odmietanie kým ?"
Ak sa hrá niekto sám v atmosfére odmietania, môže to odmietanie vnímať - odmietanie deťmi
Tých A je tam nadbytok, vďaka, upravím.
že učiteľka ho bude dávať za vzor / že ho učiteľka.... / - upravím
Ja už iba skromne-Každý závan vánku jeho triašku zosilňoval / každý závan vánku triašku iba zosilňoval- napríklad.../
A pritom sa po tom celom dni cítilo byť na konci síl. / kúsok krkolomne podaná veta../
Nástup do škôlky bol však preň ohromným sklamaním. / bol však ohromným sklamaním.... zapojiť sa do hier detí. / pripojiť sa k deťom, zapojiť sa do hier...
Pokúšalo sa i zahrať samo, ale všade naokolo cítilo rastúce odmietanie / Pokúšalo sa zahrať aj samo.... /- i tam „navyše „. Inak trocha táto veta nelogicky- ak sa hralo samo, odmietanie kým ?
/A aj tie, / Aj tie.... A a j tie, ktoré nevedelo dešifrovať, mu po návrate domov vyskakovali v mysli. A potom jeho celé popoludnie bolo plné otázok v materčine: „A čo znamená slovo...?“ Končievalo s tým až v postieľke, zaspávalo s rovnakou otázkou. A verilo, že ak rozlúšti záhadu slov a viet, všetko bude inak... / opätovne trocha slabšia disciplína pri stavbe viet... kúsok veľa A,,, /
Porozumenia slov pribúdalo, a odcudzenie rástlo / začalo rozumieť slovám.../ že učiteľka ho bude dávať za vzor / že ho učiteľka.... /
lebo len ono jediné bude sa bude vyjadrovať nie nárečím, ale spisovne. / ?? A že po desiatkach rokov sa bude pripravovať / zasa A.... v celom texte je ich habadej.... nebudem to nijako vyhodnocovať, snád aspoň tieto príklady pomôžu pochopiť nedotiahnutosť textu.
Z hlediska formálního, stylu psaní, nepochválím,vyznívá to spíše jen jako osobní vzpomínka a jako celek působí roztříštěně. V textu je několik naznačených témat, ale zůstalo jen u jejich vyjmenování, aniž by byla využita. Např. se tam objevuje vysoká horečka a vši, což spolu nutně nemá spojitost, pak jazyková bariéra, národnostní příslušnost, která si myslím, u dětí ve školce nehraje žádnou roli, a nakonec dospělost. Pokud přece jen máš zkušenost, že i mezi dětmi je národnost dělící čárou, pak by to mohlo být pro povídku nosné téma, stejně jako překonávání jazykové bariéry či osamělost. Nepochybně z textu číší empatie, dobrý důvod, aby některé zde naznačené téma našlo u tebe ucelenější vyjádření.
Trochu mi to připomíná dceru ve starších školních letech. Z "nejhoršího" kolektivu druhého stupně se dostala do "nejlepšího" na SŠ. Prostě byla najednou mezi svými. A když ji nedávno bývalí spolužáci z nejhoršího kolektivu navštívili, nikdo si na půtky "všech se všemi" ani nevzpomněl. Lidé se mění v každém věku:)