Písmák Keď oblizujem vlastné prsty
Rád sa smejem druhým keď sa rozlejú a ja si môžem konečne ostrihať prsty až do neba aby som mal svätý pokoj na moje skapaté srdce borím do steny ilúzie času a zmyslov oblizujem hlinu a lejem nohy do riek mojich čiernych dier.
Na nože
Vydala si ma na pospas samému sebe a tak len ležím a ležím a čítam tvoje telo v tvojom lone Potom je dve hodiny nuda lebo si umývaš vlasy mokrá a nôž v mojich rebrách vytiahneš až po orgazme.
Neviem o tvojom šťastí nič
S pol promilesi ma dobodalaaž na tvoju sebeckú "lásku"
lebo verím na lepšie zajtrajškya ružovú minulosť bez teba(ktorá aj tak stála za h. vno)až dovtedy kým som ťa prvý krát neuvidel
už ma nebolíš len pod kožouale aj za nechtamiaj za horizontomaj za všetkým nehmotnýma živým
koľká radosť sa dívať do zrkadlaa vidím len teba a teba a teba a stáleaž ma pichá pri tvojom nebikým neodídeš do pekla.