Písmák Voľné miesto / 11
Hej, dážď, ty prš len.
nech všetko zachváti
dráč, drieň a bršlen,
hloh, vŕba, agáty,
Voľné miesto / 10
Vlak mal ísť pekne, legáto -
a natriasa
a hegá to.
V tom reštauráku -
Voľné miesto / 9
Znížim sa po zem. Ukryjem za závesom. Robím, čo môžem,nech nie som.
Sotva to niečo zmení:
napísať - zotrieť.
Po pesničke
Plakal by som, ale nemám pred kým.
Volal by som - neobráti sa.
Spieval by som - no to predovšetkým. -
niečo od Johnnyho Mathisa.
Dni
Zas celý týždeň streda,nabitý kalendár,ten deň, keď sa nič nedá,tak, ako sa len dá. Dodola, dole, nadol,po hlave, strmhlavopadá, kto nezapadol,napravo, naľavo. Ber, nechaj, dones, odnes -od zajtra ako dodnes,alebo do stredy. A znova ako dosiaľ -osievam, čo som osial,nevedno dokedy.
Tieseň života
Chlap iba čo-to porobí,
zametie triesky z ponku
a prikvačia ho choroby.
A zima a tma vonku.
Voľné miesto / 8
Celé veky
nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky.
Zbytočne si sa radoval.
Je ľadová.
Voľné miesto / 7
". Život je zmena. "
". Ktorá nič neznamená.
***
Vepřo snědlo zelo,
jak se nabízelo.
K práci nechuť, nečich,
vzalo do prasečích.
Voľné miesto / 6
Slanina,cibuľa,chleba -tu. Odrež si hrubý krajec. Je to na dlhú debatu. Sa najedz.
Škaredá rozprávka
Smrek, borovica, smrekovec,
nič nevravia, sú zakliate.
Mysli si, ale nepovedz.
Stmieva sa. Sedím na kláte.
Voľné miesto / 5
@page { margin: 0. 79in }
p { margin-bottom: 0. 08in; direction: ltr; color: #00000a; text-align: left; orphans: 0; widows: 0 }
p. western { font-family: "Times New Roman", serif; font-size: 12pt; so-language: sk-SK }
p.
Legenda
Šla Pavla šalviou, šla Pavla levanduľou,
šla, až sa vznášala, stúpala z údolia,
kde teraz tleje dážď a hmly sa kúdolia
okolo jabloní a pováľaných úľov.
Narcis
Ak som sa vážne staral iba o štýl,
o topánky a o šaty,
ak som sa emocionálne sploštil,
niežeby predtým košatý,
Nová zbierka básní
Dobrý deň vospolok.
Ako áno, ako nie, po ôsmich rokoch mi pred pár dňami vo vydavateľstve FAMA art vyšla tretia zbierka básni. Kto by mal o ňu záujem, môže si ju objednať na stránkach vydavateľstvahttps://www. famaart.
Dialóg
„Cítim sa ako v epose. “
„Hrdinskom. Zbabeleckom.
No len sa z toho nepose.
Som na sociálnej sieti
„Tá americká propaganda…“
„Tá ruská propaganda. “
Už len ja som tu za nímanda.
S recepčnou krízou,
Pamiatke Joža Senka
Na haldy padal sneh, keď v azbestovom lome
bol Jožo zapálil koleso z liazky.
Na haldy padal sneh, k akejže axióme
sa mi tam v nízkej hmle zbierali otázky.
Raňajky v tráve
Dni sa vlečú –
roky letia.
Sadám k leču
vprostred leta.
Mesto / 4
(Vlak)
V kupé číta bulvár
punkrockerka drsná,
dráždi ma to, kurva,
Voľné miesto / 3
„Zámoří, mám rád slovo zámoří. “
spieva si Karel (Gott i Hála)
a moja láska v Dolní Zimoři
sotva by pre to nezaspala.
Voľné miesto / 2
Pavla, čo šľachtí rybky,
je teraz v Dobšinej.
Neveľmi duchom hybký,
nesiem sa popri nej.
Voľné miesto
Žilina – Vrútky – Kraľovany.
Za sklom sa topí sneh.
Ten sneh je iba maľovaný –
tie slová opisné.
Mesto / 3
(Za rohom 2)
Z duchovného – vecným,
glosujem, no azda
nezovšeobecním.
Starosti
Oslovím ženu. Odmietne.
Pozerám von, či nespŕchne,
s konštatovaním: podnetné
môže byť aj to povrchné.
Zdroj. Inšpirácie
Ach, neprestáva sa mi máliť
všedností, trivialít.
Namiesto zvonov škrípe kolotoč.
Bolo to. Bolo to.
1 + 1
Pri robote
Kto kráča.
kto odkráčal s dobou.
A kto s jej nápodobou.
Mmmmmm
Nepál, Nepál.
Nepál.
Na kieho Budhu by som sa tam trepal.
Na svete toľko úkladov a nástrah.
Tralala
Aj o mňa sa už pokúša tá droga:
navštevovať a živiť psychológa,
nepripúšťať si zdravý rozum
ani len ako milé kuriózum.
Rubáí české
Přišel Tonda
z taekwonda –
Tondu nikdo
neuondá.
__________________
Vedieme svoje reči medzi rečou.
Takže je ona čoraz redšou.
A zatiaľ čo nás zamestnáva nuda –
– – – – – – zomiera Paľo Hudák,
Zaváhanie
V noci sa budím na kvílenie sirén –
akoby eskimácke ženy žuli polystyrén
a púšťala to vrchnosť z mestských ampliónov.
Mátožím za záclonou:
Príprava na zimu
Joj, tak sa teším na bazový sirup;
varí ho sestra. Z toho elixíru
namiešam drobnej víle s okovaným chrupom.
Usmeje sa a povie: voda so sirupom.
Predohra
Zhasni a rozsvieť, zhasni, rozsvieť,
buďme tu osve, spolu, osve,
fandia nám v nebi ako v kozme.
Berieš mi miery, dávaš rozmer.
1985
Bývame v štvorizbovom na sídlisku Rozkvet.
A to je skoro také, ako v Moskve,
kam pôjdem veľký na Trabante combi,
pomedzi atómové bomby.
Dobrý sen
Hmkám si melódiu pre jazzové combo,
v ktorom hrám po večeroch na bastrombón,
kde z dámskych šijí stúpa vôňa mora,
že ani nepomyslím na honorár –
Pneumológia a ftizeológia - lôžková časť
Naprávam si vankúš
proti spánku – – –
(Lenin: Učiť sa, učiť sa, učiť sa.
Garan: Ucíť sa, ucíť sa, ucíť sa. )
Fuk
Klub milovníkov červeného s kolou
zasadal včera U troch apoštolov,
kde som pri okne s maľovanou nocou
vyčkával jesenný ťah detských kolotočov.
Trik
Často keď privriem viečka,
je tam,
na blízkom pahorku,
za hlohovým kríkom,
Mesto /2
(Križovatka)
Kým si ako výkvet
cudzopasnej flóry
regulujem IQ,
Do svitania
Obidné je,
keď spánok neprichádza,
ako sa čakal -
bez zaklopania, od žalúdka -
Kúzlo
Unavený po robote,
ležím na lavici.
Na bruchu mi zadriemala
mačka (šťastný,
Mesto
(Podnájom)
Budem silný muž tým,
že mi povieš Vzchop sa.
kým sa biedne zmrštím
Východisko
Nemal by som písať v ženskom rode
o tom, ako z parkov vonia jazmín,
premýšľať, čo príde po prírode,
nad pexesom s tropickými plazmi.
Taký malý horor
Tma pod lampou. Tma nad lampou.
Dobrú noc, drahé Pravdy, dobrú, Fakty.
Spím,
sníva sa mi Edgar Allan Poe
Vianočný sonet
Našľapujme do stôp
dobrých duchov.
Snehuliaka roztop
pod pazuchou.
Nezadržateľne mladnem
Už si neviem prišiť gombík,
ľavý ako vojačik.
Už má sused Trabant Combi,
už si neviem zapnúť gombík
Prišli mi gratulovať
Neviem povedať, čo cítim,
keď prijímam darčeky.
Ľudia, je to k nedožitým –
pred rokom, dnes. naveky.
Folk
Vraciame sa ksebe zo studených vojen
auž nami zmieta pokoj po boji.
Iba božie mlyny omieľajú svoje.
Iba my sme ztoho celý nesvoji.
Patrícia
Nad vodou stojí dievča v bielom,
len čo mu vánok sladne na koži
naliatej svetlom, keď noc roznoží
akoby za violončelom.
Zlet
Čaj a tesné spodky
(ave, noblesa. ),
kážem spoza bodky:
Hlavy, dole sa.
Byť, či nie
V slzách som vyprevadil dymového motýľa( a celý zvyšok noci bavil hostí tykadlami). Pohneval som si chutnú žabku, čo sa zaňho modlila,kliala a tykala mi. Tlačím sa bruchom na pult. Mám tu rozčítané zrkadlá,v ktorých sa cez uličku kĺžu zlatí ocinovia.
Na hoteli Vysočina v Chotěboři
Ach, Irenko Velichová –jsi. A kdo tě převychová. Prišiel básnik zo Slovenska,mal len slová, slová, slová. –––––Ach, Irenko moje chytrá,řekni mi, jak bylo zítra.
Incident s poživňou
Vidím drozda, ako mu drozdzožral pandravu. Stoicky som prijal múdrosťtohto výjavu. Akoby v ňom dáka bola. Díval som sa, ale zholanič tam nebolo.
Poeta
Keď som zvážil pre a proti,dostal som sa k premise, ktorú musím prehodnotiť. Keď som zvážil pre a proti, spýtal som sa na zmysel vymoženej neistoty. Tak som zvážil pre a proti,dostal som sa k premise….
Posttransformačný popevok
Barbari sa pokúšajú o zen. Herci konverzujú na greene. Mňa sa ujal reštauračný vozeň,splín a hysterické švagriné. Sused močí za zvetranou sfingou –navždy zbohom, upršaný Čingov.
Akcelerácia
V rannom meste hustne sivá,ktorú miesia pešiaci. Sladnú antidepresíva,v rannom meste hustne sivá,v neurčitom mesiaci. Kým sa dvíham na kladivá,v rannom meste hustne sivá,ktorú miesia pešiaci.
Gemerský Sizyfos
Cestu, rozbitú a strmú,umravním a ukonám,uvalcujem sudom rumu. Cestu, rozbitú a strmú,kiež mi hradí Frucona. Za pastoračného boomu,cestu, rozbitú a strmú,umravním a ukonám.
Voľne vyňaté z kontextu sobotného rána
Hodinu skúmam okno, kam sa porúčali vtáky,zo dvora odnaproti razia sem psie výkaly. Otvorím veľké ústa, exnem svet a takýnavrhnem našim, aby sme si radšej vykali. Budem sa chvíľu tváriť veľmi odhodlane. Zavolám novej láske.
Chvíľa s nožom
Za naklonenou hruškouvedľa domu trvá aj táto jeseňna svojom. Trvá,zatiaľ čo sa putovní vtáci od severu,nad mestomuž-už križujú s horným tokomlístia, zatiaľčo si ja v chladnej izbe,nad listom, eštesladkýmhrotom nožanaučeným pohybom prihládzam obočie,a nemám,komu by som sa takto celý odovzdal,dobrotivýBože,s týmnožom. Zatiaľčov napätom ovocína stole, celú noc a naozaj dojemnetŕpnehmyz.
Počasie
Dnes ráno prišla jeseň na zborové Bravó. Poetky s bledou tvárou prisahajú zlatu. Slečna sa milo usmieva – a slečna nemá právo,slečnu som poznal hlúpu, zlú a šťastne predpojatú. Dnes ráno prišla jeseň na váhavé Aha.
Vánok
Ženy s vôňou karamelukokosu a vanilky,nepúšťajú si ma k telu. Ženy s vôňou karamelu. nenamotám na trilky. Vstanú tak, že neodstelú,ženy s vôňou karamelu,kokosu a vanilky.
V rade na rande
Noc praje clivým, trpké,ako mi nejde z hlavy. Vietor má svoje sólo na džeztrúbkea ja som do pol tela ľavýna lichotenie Ľubke,kytičku z horskej trávy,vzťah iba na lyrickej hĺbke – jediný pravý. Jalový mráčik. Pláva inama necháva ma tárať.
Lebo
O jednej ráno ešte stojím v okne. Bosorky zo všetkých strán tiahli na sabat. Šestnástka od vedľa si v náprotivnom kvokne. Dnes v noci, keď sa musí zasa báť,aj ja mám zhodiť všetky svoje cudzie kožea ticho ako para stúpať z podkrovia.
Pozemské triolety
(Spálňa – kuchyňa)Spíš. A ľady ležia ladomv neprehľadnom teréne. Nenútene (samospádom)spíš a ľady ležia ladom,kým si chystám zmierenie. Konverzujem s avokádom,spíš a ľady ležia ladomv neprehľadnom teréne.
Balada
Nad mestom žiari nový dážď. Slnko už nedomŕza. Na hrane postele spí tichý zápas o rovnováhuposledný básnik. Jeho netýkavá múzasi smrteľníkov drží z dosahu.
No
Stále nám ide o krk. Ale o čí. Závet som poslal s veľkou vodou v malej kazete. Z čakania na zázrak ma rozboleli oči.
Literární Vysočina 2009
V Chotěboři lemtám Plzeň -v Panském domě, Na růžku. Smrt je v horách, hory v mlze. V Chotěboři lemtám Plzeň,ale žeru Marušku. Dává mi sny za iluze.
Večer idealistu
Ja neviem, ale moje dievčato musí byť víla. Musí sa vznášaťdvadsať čísel nad zemoua hrať pritomna harfutak,že sa rozpršímarhuľový kvet…Opakujem si,keď ponad pípu,ponad zívajúci drez,v zrkadlových fóliáchoprotikontrolujem svoje pozície –medzi tequilou a ginom,medzi pistáciami a brandya vykrúcam sa,že nie som divný:Aj ja sa rád otáčam za ženami,iba si potom musímnanovo roztriediť ruky:ľavá, pravá…Stále sa utvrdzujem,že rýdza osamelosť nie je stav,ale vlastnosť,s ktorou sa nemožno rozísť. Ešte vždy si naivnesmrť nechávamna poslednú chvíľu. A tiež som ešte nikdynaživo nevidelharfu.
V Košiciach, na Mlynskej, z obálky Psieho vína
V Košiciach, na Mlynskej, z obálky Psieho vínaportrét Novalisavnímam s dojatím. Osamelosti sa v dave nestratím. (V strachu zo súkromia)toto všetko som ja. Vprostred prostrediao nás nevedia.
Utekám
Utekámpreč z okresného mesta – okresné mestá desia. Okresné mesto, kde saokrem mňa všetci zmestia,opúšťam miestnou SAD-koua napriek svojim právamsa bez odporu vzdávampresile väčších zadkov. Míňame realityokresných malých bohov,do prachu píšem nohou. No nikto neprichytíbásnika v nočnom spoji,nik si ho neprisvojí.
Modrý vlak alebo Sólo pre Starého Vodu
Už zase raz,ako v mátožnom sne,bosky premeriavamkuchyňu. Je neskoro, je dusnoa môj tieňkaždú chvíľu vyskakujez oknado dažďa. Čo so mnou. Čo teraz,keď asfaltový bas Ladislava Vodičkusteká z reprákov po dverách chladničkya neodvratnezalieva miestnosť.
Básnička spod stola
1Vzdychnem a trochu povyskočím z kože,v zovretí tmy sa zbehnem v drieku. Som večer v meste prvý po človeku,som iba básnik ako jeden môže – nemožný, nežný, nemý, nesvoj, nerád. Pozerám v bázni hore na prst Boží,keď močím na strom, až ten v kŕči vznoží,takže ho môžu deti pooberať. Som chlapík.
...
V BARU LOLA, NEŽ JI PIVEM SPLÁCHNU,
chvatně svačím novinářskou kachnu.
Tady, kde jsem vyrost z dětských ramen,
bdím - na věky věků Staropramen.
Z listu, čo som Katke do Prahy neposlal
Nakradnem Ti ruží – a sme rodina. Poriadok svet drží. Chaos pohýna. Uvoľni sa, buď miprírodou a ľuďmi,výzvou pred ničím,s ktorým hraničím.
O čom snívam pri zvážaní dreva
Rozbitým dvorom krochká kaki Praga,kníšem sa nad kabínou na hrabových metroch,hlbokým nádychom som zabral miesto pre troch –na sloňom chrbte cúvam do Kartága. Mám zásluhy a hlad a za hrsť brusníca aj inak som historicky drsný.
Tento motív
Značím si na zápalky: Všetko smrdí smerom k smrti:vietor sa zvíja, slnko zrazu nevie odkiaľ kam,Zem, čo sa dodnes pekne točila, sa bezprizorne vrtí(možno len vinou môjho zlého vzťahu k nealkám). Strúhajú vodu, dievča sladké po hoblinkách dažďa pláva z diaľok,prináša vykúpenie šťastným – už sa môžu báť. Na súdny deň sa vysvietené domy trasú na dialóg,spravodliví sa v spánku popamäti obracajú na chrbát. Polnočným prázdnym mestom brúsia iba básnici a škodná,o uši užší, ale ešte živý prejdem zo dňa do dňa,nechám sa vidieť ako prízrak svätca s hlavou v kabáte.
S Barborkou v Starej Ľubovni
Mráz mi behá po chrb-tovej plutve. Míňame sa o chrup. Iba mŕtvestromy - držia uhols mestom, kde som vtrholnechať všetko. Sny a svedkov.
Zákaznícky protestsong
Z morálneho rozmarulámem Petru na dve,pijem iba po čiaru. A nie, že je advent. V bare, kde sa zakaždýmsporiadane zhromaždím,šepkám k alter egu:usmievaj sa, neguj.
Revolver a neha
Kým nasypem krysám
za potrubím so studenou,
už ťa ľúbim. Už ťa, prisám,
chrústik, už ťa.
Nic víc
Nechávám svým tělem šoupat podle abecedyskrze vůně pivních doupat,osvícený – bledý. Na svůj názor nejsem zvědav,slepý ke svým vizím –vím své, víš své a ví své dav,z něhož houfně mizím. Krkám do blábolu elit,co měli už létasdílet, co mi chtějí sdělito osudu světa. Celý život někam chvátám –abych přišel pozdě,padnout k poblitým svým patáma pak hloubat, co zde.
Džez
Pán. Sadá za bubny. Po tichom pradenímôj oslobodenýduch prahne v zárubnikaviarne Vltava – – –„Sklenku. “ „Ste láskavá.
Rozhranie
Zavriem oči z jedovatých bobúľ;nechcem vedieť, kto ťa teraz objal. Ráno hádam, kto ma v noci obul. Som iba svoj vytrasený obal. Vyškieram sa.
Centrum
Zhováram sa s hlasmiv neprítomnom čase(keď už ani mráz mirukou nepotrasie). Začína sa jasnánoc nad pešou zónou. Obzory sa vrásniav kuvikaní zvonov. Močopudná hudbaa do toho futbal,pipky z Irish Pubu.
Čo mi môžete závidieť
Môj mesiac je nahryznutá žemľaa ja padám do zánovnych novín(na Biely dom a na múry Kremľa)s pocitom, čo nikdy nevyslovím. Myslím na deň, kedy som sa zľakol -som ako kôl v plote skrytý za kôl. Keď tu skončím, dám vám na výchovubásne, čo ma nechcú pustiť k slovu.
Dva rispety
(Bremeno) Ja som nikdy nebol pri mori; vážne, apokalypticky verím, že sa more zo mňa vynorí - do evakuačnej atmosféry, regulovaného chaosu, vstanú moje lásky, ako sú. V deň, keď sa im pod nohami poddá náhle demýtizovaný bod A. (Na dôvažok) No a tiež som nikdy nebol v L. A.
Prízemie
Mrežiam tvrdnú rysy, ako vonku svitá. Za chrbtom mi visí odvolaný výťah. Hľadám. Hľadám východ medzi bloky, ktoré neodrazia ticho v rannom predpriestore.
Stav
Budem silný muž tým,že mi povieš Vzchop sa. kým sa biedne zmrštímna svoj holý obsah. Budem piaty živel,moja prvá šelma. (Štýlovo som zdivelpre krvavé beľmá.
Letná reflexia
Júl. a nízkym mračnompresvitá spev stehlíka:väzím v jednoznačnomčase, ktorý zaniká. Všetko, čo si cením,trvá spochybnením. Pravdu – iba poťažkám.
Z cesty na Parnas
1 V prstoch sedem stebiel divej raže, ako miestny rebel meriam kráže. Žoviálny, britký, (pod pazuchou zvitky) v očiach modrá - ako podraz. 2 Nalievam si hrvoľ lacným brandy. Bledý večer cúvol z reverendy.
Balada ako vášeň
1 Zabíjaš ma s citom, keď nič necítim – predtým, potom, pri tom. Zabíjaš ma s citom, ja som medzitým. Nerozmyslím si to. Zabíjaš ma s citom, keď nič necítim.
Nad Feldekovým Majakovským
Na stolík na voľnej nohe, slabý, zlý a mĺkvy ako nepríkladný bohém, kreslím prstom bukvy. Mám strach: z lásky, snov a debát o tom, čoho sa už nebáť, o tom, čo je mimo poznania a rýmov.
Doma je len doma
Vraciame sa ksebe zo studených vojen
auž nami zmieta pokoj po boji.
Iba božie mlyny omieľajú svoje.
Iba my sme ztoho celý nesvoji.
Útecha
Skôr, ako by bolo po mne, vydýchnem – a bude predo mnou. Budem sa len tváriť neprítomne, nad výkopom, pokým so skromnou pýchou zemi nepostúpim telo (v ktorom som sa cítil osamelo). Lež čo zo mňa dajú do hrobu. Iba jednu moju podobu.
V dome jej tety
Kde máš fotku herca, keď si vyjde na lov, kozmetický vercajg, akné z ideálov, staršiu sestru s malou, plyšového maca, niečo, čo sa stráca. Na kolonáde sa život stiahol do sôch. Vravíš, že ťa desia, keď ma vítaš boso – z čoho nemám osoh, kým je tvoja teta neúprosne tretia. Budem sladko tokať, až sa vymkneš z handier.
"Hluboko, hluboko..."
To, čo nemám, neskryjem svetu za motúzik. Prehrávam si rekviem v štýle country music. Nebo a zem pretína démonicka plešina majstra Karla Hálu. Pane, nezahaľ ju.
Svědek
Déšť se spouští korunami jilmů;tiše šlapu domů v němém filmu. U kaple mě míjí divný chlápek – na kápi mu nepřibývá kapek.
Program
Mocne povznesený nad úškľabok
dverí, líham na úskočnú posteľ.
Obraciam sa z dlhej chvíle na bok,
keď som na tom prvom neosprostel.