Objím ma teplým golfským prúdom
Vtiekla som pod prah
tvojich dvier.
No dobre, tak mi neuver.
Prihrievaš si svoje šťavy,
Stretnutie
Vyzerá, ako keby mu tvár predbiehala jeho vlastné myšlienky. Viktora prekvapilo, že mu práve teraz napadla táto dávna strýkova veta. Opäť, ako mnohokrát dosiaľ, preosieval vhlave tie zvláštne slová, ktoré oňom utrúsil strýko nasedemnáste narodeniny. Rodičia sa vtedy pozreli na seba akosi sprisahanecky, ako keby vedeli, očo ide, nikdy však nekomentovali strýkove slová.
Mídasove somárske uši
Raz sa vtichej hore Tmóle tento dávny príbeh stal:
Scaponohým bohom Panom Apolón sa pretekal.
Tak do šumu mocných dubov ado ticha nemých skál
boh Pan pískal na píšťalke, Apolón na lýre hral.
Kuchynský dialóg pri čistení uhoriek
Kuchynský dialóg pri čistení uhoriek
Žena sa tvárila unudene, umývala uhorky, ktoré o chvíľu naloží. Muž zobral umyté uhorky do veľkého hrnca a začal ich znova systematicky umývať.
– Veď sú umyté, – povedala žena a zdalo sa, že muž len na to čaká.
– Umyté.
Kabát od Ježiška
Kabát od Ježiška
Konečne odchádzam zo školy domov. Hore na streche robotníci upevňujú novú konštrukciu nad átriom avežové hodiny odbíjajú štyri. Často ich počuť až sem, vždy bijú opäť minút skôr. To je dobre, lebo stihnem súťaž vtelke.
Zábudlivý cukor
Trápi sa cukor
vcukrárni:
Prečo tu trávim
celé dni.
Krátke nesmrteľné lásky
Sme Degasove baletky.
Sočami zlatými od svetiel
abodavých reflektorov.
Zopony kvapká parížska modrá,
O skrinkových hlasoch
Je to možné, aby sa vjúni, vmesiaci, keď sa všetky deti tešia na prázdniny, stávali zvláštne veci. Viem, že vzime, keď na Luciu chodia bosorky zdomu do domu, sú zázraky povinné. Ale vlete. Keď si len tak sedím pri počítači a píšem túto rozprávku.
O prešibaných klobúkoch
Dnes je konečne krásny deň. Slnko ma sMetličkou vytiahlo na prechádzku, vo vzduchu buráca jar akačiek na našej rieke tuším od jesene pribudlo. Metlička krúti chvostom ana tvári jej sedí blažený výraz – číta si totiž vtráve správy, čo jej tam zašifroval malý čivaviak Vani. Nikdy som si doteraz nevšimla, že psy sa dokážu rozprávať pomocou trávy.
Výťahové dobrodružstvo
Na dnešnú cestu výťahom tak ľahko nezabudnem. Vošla som doň, stlačím šestku avidím: na zemi vrohu leží červený nos. Taký cirkusový. Čo ak bol uniekoho na návšteve šašo.
O tvrdohlavých nohaviciach
Minule som sa vybrala na prechádzku do mesta. Kebyže si oblečiem sukňu ako obyčajne, všetko je vporiadku. Ale pretože mi bolo ľúto ľavej nohy, ktorá sa sťažuje, že jej v zime vždy pod sukňou fučí na lýtko, obliekla som si nohavice. To som ale netušila, čo také nohavice dokážu.
Rybí spev
Dravé ryby na plagáte
vyskočili nad hladinu
ako z notovej osnovy.
Molovým spôsobom
Tisíc malých stonožiek
S dvojsrdcom pod kabátmi
sme v ozvene svojich krokov
hľadali trúbku Louisa Armstronga.
Až na druhý koniec bieleho mesta
Náš priateľ Majo
Náš priateľ Majo
robil obyčajné veci,
čo voňali zázračnom.
Potom nebo mávlo krídlom
O tvrdohlavých nohaviciach
Minule som sa vybrala na prechádzku do mesta. Kebyže si oblečiem sukňu ako obyčajne, všetko je vporiadku. Ale pretože mi bolo ľúto ľavej nohy, ktorá sa sťažuje, že jej v zime vždy pod sukňou fučí na lýtko, obliekla som si nohavice. To som ale netušila, čo také nohavice dokážu.
O Pavlíne a veľkej vode
Najprv kráčali po hrádzi a všetci traja ťahali za sebou telefónnu búdku. Išlo to neuveriteľne ľahko. Vytiahli búdku po schodoch až na most a ťahali ju ďalej. Za šnúru od telefónu.
Sladký život
Rozhodli sa štyri žaby
osladiť si život žabí -
vraj to hneď aj predvedú,
skočia šípku do medu.
O bezhlavom drakovi
Zimné dni bývajú nielen krátke, ale niekedy aj sivé ablatisté, lebo všetci čakajú na prvý sneh. Bez neho to nie je ono.
– Ako keby tu zdochol pes, – hovorím Metličke. Práve sme na prechádzke.
O čajovníčkoch
Keby som nemala starú lampu po babke, nikdy by som nevedela, že umňa vbyte bývajú čajovníčkovia. Moja stará lampa má totiž príjemné mäkké žlté svetlo. Stojí na stolíku ačasto mi nazíza ponad plece do kníh, ktoré čítam. Zbadala som to už dávno, ale robievam sa, že nič.
O metlopsovi
Aznova sedím na balkóne so svojou rozprávkovou taškou aticho číham. Tentoraz nezbieram rozprávky znášho sídliska, ale potajomky si obraciam ďalekohľad naopak apozerám sa ako zlodej do vlastného bytu. Vlastne držím vruke blízkohľad. Ale nech sa dívam ako dívam, vmojom byte sa nič nehýbe.
O starom vysávači
Pamätáte sa na mňa. Nie. Tak vám pomôžem: naše sídlisko, balkón so žlto-bielym slnečníkom, rozprávková taška. Stále nič.
Prečo nemajú prsty na nohách svoje mená
Keď sa pohádajú topánky, nie je to nič výnimočné: raz sa urazí pravá, raz ľavá. Raz sa hnevá moja čierna topánka, raz hnedá. Potom pár dní hundre moja teniska a pár dní moja teplá papuča. Podelia si víťazstvá a prehry pekne po kamarátsky.
Zázračný nos
Zázračný nos
Vyzeral ako guľatá reďkovka. Visel na gumičke a čakal. Kedysi ho nosil starý klaun Puf a zabával ním deti. Dnes však klauna niet a nos len čaká.
More za domom mojej babky
More vôbec nemusí byť veľké a nemusí byť ďaleko. More za domom mojej babky vzniklo takto: raz, keď babka dávala sliepkam raňajky, padla na ňu kvapka. Potom druhá a za ňou celé more kvapiek.
– Čo to má byť.
Tak prečo tulipány?
Povedala si mi,
že pri nebeskej bráne rastú tulipány.
Že akási stará žena
žltá od ich lesku povedala:
Túto mi zahrajte
Schádzala som nemocničnými schodmi,
dlaňou som sa zachytávala
puklín na zábradlí
atou druhou som zbierala
Kúpeľ v tráve
Kúpeľ v tráve
Sedela pod slnečníkom pri chate a počúvala ďatľov. V poslednom čase ich bolo čím ďalej tým viac. Ako keby choreli stromy spolu s dobou. Naozaj.
Príbeh, v ktorom som sa stal sviňou
Keby mi bol niekto povedal, že raz budem sedieť vo výklade temer na nerozoznanie podobnom môjmu vlastnému bytu, budem si popíjať kávu a sledovať ľudí na ulici, poviem mu, že je blázon. Ale je to tak. Sedím si vo výklade, popíjam kávu, aj moja žena sedí vedľa mňa a popíja kávu, a sledujeme ulicu. Ľudia chodia okolo, jedni sa ponáhľajú a vyzerajú, že sa ženú za nejakým cieľom, druhí budia dojem, že síce za niečím idú, no len boh vie za čím.
O Munkovi a jeho mladej žene
O Munkovi a jeho mladej žene
Odkedy si zobral Munka odkiaľsi z mesta o štvrťstoročie mladšiu ženu, polovica dediny nespávala.
– Tá mu ujde do mesta, ani nepovie jaj, - povedal raz večer v krčme Munkov sused, ktorý nie bez pôžitku pozorovával Munkovu ženu cez škáru v plote. Ako vešia bielizeň, ako prútenou metlou zametá betónový chodník, ako sedí na verande a opaľuje sa. Raz sa dokonca opaľovala len tak.
Božie mlyny
Stojí pri morovom stĺpe stým rozdielom, že nemá pri nohách obrovský kufor ako kedysi pred dvadsiatimi rokmi, keď sa len tak naverímboha vypravila do tohto mesta, vktorom neexistuje jediná rovná ulica. Ideš hore alebo dole. Všetko jej bolo jedno, hlavné, že bude učiť. S novým domácim sa vtedy mala stretnúť práve pri morovom stĺpe.
Dážď
Aha, kvapka na líci.
To sa hore pod oblakmi
sušia vodníci.
Kvído a Fráns
Kvído obrátil holú hlavu k slnku, prižmúril oči a bezzubé ústa sa mu roztiahli až po uši. To bral zo slnka energiu. Kedysi ju bral zo stromov, teraz zo slnka.
Ľudia si o Kvídovi mysleli, že je blázon.
Trojrozmerný smiech
Všetky horizonty sú tvoje,
hoci lietaš s nohami prischnutými
do jediného bodu.
Plávaš od steny k stene
Ráno ako maľované
– Suky sú inteligentnejšie ako psy, – povedala žena s takou určitosťou v hlase, až to muža prekvapilo. Zobral si svoj hrnček s bielou kávou a odsadol si. Vedľa hrnčeka s novinami si položil okuliare, no ako sa načahoval po cigarety, rukávom košele si zrazil okuliare na betónovú podlahu verandy. Rýchle sa po ne zohol, ale kosticový rám bol zlomený.
Brehy
Nikto nebýva doma prorokom.
Ako keď soľničke ukradnú soľ
a cukor vtáky vyzobali.
Možno len nevieme vody rozlíšiť:
Také smutné oči
Edita leží na jednej zo šiestich nemocničných postelí, okolo ktorých sa krútia malé ľudské dejiny, aoči má už dávno obrátené do seba. Práve sa díva na rozstrihané sukne aplače. Keď jej ich kamarátka Majka priniesla pred mesiacom, boli len o pár centimetrov širšie, ako potrebovala. To ti jedna krajčírka zúži raz dva, povedala jej.
Sizyfove vosky
Tí traja tam tak viseli.
Dlaňami dvoch sa rozčesli šance
aten jeden priklincovaný na oblohe
ako slepé zrnko korenia
Na samé dno
Na samé dnodychu siaham.
Zvýhybiek robím trate.
Bojím sa večera,
čo opitá Pýtia s ružou na kabáte
Rodičia sa vracajú
Rodičia sa vracajú
do krajiny dobra
s guličkami vo vreckách.
Len jamku ktosi zobral.
Karamelový smiech
Pravidelný klepot vlaku uspával. Muž sa za Žilinou zakrútil do plášťa avrytmickom pohojdávaní tak vydržal až do Trenčína. Snívali sa mu sny, ktoré sa mu v tomto vlaku snívajú skoro vždy: hľadal správny výťah na akési dôležité poschodie, pričom nevedel číslo poschodia, atak len stláčal gombíky výťahu, vystupoval na nedokončené lešenia, zaprášené pohybujúce sa dosky, do neomietnutých miestností. Chcel sa vrátiť na predchádzajúce poschodie, rovnako zanedbané aprázdne, ale už ani to sa nedalo.
Kupé s vôňou pomaranča
Dušan opatrne otvoril dvere kupé. Voňalo tu pomarančovými šupkami a ticho znela Vivaldiho Siciliana.
– Je tu voľné. Dobrý deň.
Štvrtý rozmer
Pretože vasfalte na chodníku nechali malú dierku,
pozerala sa cez ňu na svet tráva.
A zrazu som vedela celkom presne:
tá dierka by tam bez trávy nikdy nebola.
Ružový donkichot
Zmrzlinár na rohu ulice
nám za šesťdesiat halierov maľoval
smotanovoružové
korintské stĺpy,
Čo baby nedokážu / 22
Ešte stále nemáme normálnu rodinu, aleje nám to fuk
Mama s Kristínkou sú už doma. Zdá sa, že sa mame nová izba páčila, lebo sama domaľovala na list trávy vrohu izby tri malé lienky. To ste vy traja, moji malí mušketieri /vidím, že dedko nás prezradil/. Som zvedavý, či by nakreslila ešte ďalšie dve lienky, keby vedela, že nás, mušketierov, je päť.
Zhavranené mesto
Mesto shavranmi
na vežových hodinách
si doružova triezve
ihličkami žien
Čo baby nedokážu / 21
Naša prvá nemocničná návšteva
Keď sme prišli od Paľa domov, počuli sme zKristínkinej izby smiech. Opatrne sme pootvorili dvere avideli sme, že ocko sdedkom upravovali moje aKubovo veľdielo. Zmizol dážď, polovica oblaku a mojim chrobákom ktosi namaľoval ďalšie nohy. Motýle zostali.
Čo baby nedokážu / 20
Chystáme Kristínke prekvapenie
Mama sKristínkou sú ešte stále vnemocnici, ale nálada doma je už lepšia. Naša Kristínka totiž bojuje ako lev. To povedal dedko.
– Nie.
Čo baby nedokážu / 19
Piatym mušketierom bude baba
– Mali by sme niečo mušketierske vymyslieť hneď teraz, lebo naša sestra nám parádne lezie na nervy. – povedal na druhý deň Kubo rozhodným hlasom, ako keby bol odjakživa jediným mušketierom na svete. Pritom bol na cudzom území – uHrušiaka.
Ale Paľo Hruška nerozumel.
Čo baby nedokážu / 18
Už sme štyria
Náš Kubo je urazený, lebo sa dozvedel, že som mušketier. Celý deň ma obchádzal, ako keby som bol tá najhoršia smeť. Potom to už nevydržal apovedal:
– Pýtal som sa dedka. Povedal, že mušketieri boli štyria.
Čo baby nedokážu / 16
Tajná reč
Je sobota. Naši dnes odišli kupovať postieľku pre malú babu, čo onedlho pribudne do rodiny. Našu postieľku sme my sKubom vraj úplne zničili. Nemyslím si, že je až taká zničená, ale môj školský kamarát Paľo Hruška povedal, že keď sa im narodila malá sestra, aj ona dostala novú postieľku.
Čo baby nedokážu / 17
Byť mušketierom nie je až také zlé
Paľo Hruška vymyslel, že my traja, to znamená ja, on aErvín Machuliak, budeme traja mušketieri. Vraj mu starší brat rozprával otom, ako traja mušketieri vždy bojujú za tú istú vec amajú heslo: jeden za všetkých avšetci za jedného.
– To znamená, že ak ti bude ubližovať napríklad odporný Jožo Svinec ztretej bé alebo nejaká baba, tak my dvaja sErvínom ti prídeme na pomoc, – vysvetľoval mi ráno pri školskej bráne.
– Keď sa niektorému z nás niečo zlé stane, tak ostatní dvaja budú stáť pri ňom.
Čo baby nedokážu / 15
O búdke v horách
Náš ocino pri tom minulom futbale asi prišiel pohybu na chuť, lebo dnes po raňajkách vyhlásil:
– Ide sa na túru.
– Aj ja. – spýtala sa mama, ale ocko ju pohladkal po jej veľkom bruchu apovedal, že baby zostávajú doma.
Čo baby nedokážu / 14
Paťov ocino je šašo atak to má byť
Dnes vškole sme sa rozprávali otom, čo robia naši rodičia, keď sme škole. Veľmi nás to nezaujímalo, kým nevstala Darina mandarina anepovedala, že včera videla vtelevízii Paťovho otca v akomsi filme aže tam robil takého hlúpeho šaša. Ona by to vraj svojmu otcovi nedovolila. Potom vyskočil Paťo červený ako paradajka apovedal:
– Môj ocino je dobrý herec.
Čo baby nedokážu / 13
Ako sme hrali o bicykle
Keď sme prišli sKubom domov, chceli sme hneď oznámiť, aký dôležitý obchod je vnašej ulici, ale nedalo sa. Všetci boli ako na ihlách: vobývačke sedel ocino sdedkom, starká im niesla kávu amama dokonca prestala vkuchyni štrngať riadmi. Konečne nám došlo, že dnesje veľký deň – ocinov obľúbený Slovan hrá najdôležitejší zápas roka. Ticho sme si sadli kdedkovi Ďusimu astriehli sme na chvíľku, keď mu oznámime tú veľkú novinu.
Čo baby nedokážu / 12
Najlepší obchod vulici
Keď som dnes prišiel zo školy domov, Kubo ma ťahal von na koniec ulice.
– Budeme mať nový obchod.
Keď sme prišli pred nový obchod, ujo maliar sedel na veľkom rebríku apráve začínal maľovať na tabuľu prvé písmeno. Dôležito namáčal štetec do farby apotom pomaly – pomaličky namaľoval dlhú čiaru.
Čo baby nedokážu / 11
Ako k nám prišiel kolotoč
Na druhý deň nám babka oznámila, že do nášho mestečka prišiel kolotoč. Bola celkom veselá. Alebo nevedela odedkovej obhorenej topánke, alebo vedela atešila sa, že ženy sú predsa len múdrejšie. Ona by si so svojimi rýchlopalkami adetektívnym rozumom topánku určite nedala obhorieť.
Xxxx
Niekto to na svete
pokazil
Rámy stratili obrazy
a rieky svoje raky
Čo baby nedokážu / 10
Nech žijú chlapi.
Naša babka včera vyčítala, že ženy sú múdrejšie ašikovnejšie ako chlapi. Určite vnejakom babskom časopise. Tam sa vždy ženy vychvaľujú arobia dôležitejšie ako vskutočnosti sú /to povedal dedko/.
Čo baby nedokážu / 9
O nesmrteľnej žiarovke, veľrybe a iných zvieratách
Na prvej hodine som sa už nemohol dočkať, kým príde Cibuľa kmojej lavici apozrie sa mi do zošita.
– Tvoje Atrošku krívajú, – hovorí Samovi Frčkovi aten sa znovu púšťa do písania. Krčí čelo avyplazuje jazyk, aby sa mu podarilo napísať veľké Ačo najrovnejšie.
– Tieto písmenká sa ti prejedli atieto sú ako po diéte, – hovorí Cibuľa Ivane.
Čo baby nedokážu / 8
Oporiadku, ktorý platí na celom svete
Už dávnejšie som si všimol, že keď Cibuľa kontroluje, či sme vtriede všetci, ačíta naše mená, moje meno povie až nakoniec. A pritom prídem do triedy medzi prvými. Som zvedavý, čo učiteľka urobí, keď prídem úplne najprvší.
Dnes ráno som stál pri školskej bráne prvý.
Čo baby nedokážu / 7
Čarovný obraz
Keď som savracal zo školy domov, videl som na dolnom konci našej ulice stáť maliara. Na stojane mal natiahnuté veľké plátno avruke držal okrúhlu podložku, na ktorej si štetcom miešal rôzne farby.
– Dobrý deň. To maľujete našu ulicu.
Bodkočiarková básnička
Vieš ty, čo je čiarka.
Tak sa dobre dívaj:
bodka práve zíva.
Pohľadnica
Každé ráno prifarbujem mužovi fúzy ceruzkou na obočie. Stáva vpozore pod kuchynskou lampou aja mu uberám roky. Dnes ráno však, odkedy vybral poštovú schránku, je akýsi čudný. Správa sa zvláštne.
Čo baby nedokážu / 4
Možno je náš dedko bosorák
Vnašom dome je zlodej. Prišli sme na to takto: vnedeľu poobede je unás čítací čas. Ocko sa usadí na terase do veľkého kresla, na stolík vedľa seba si položí šálku skávou azavŕta sa do svojho obľúbeného časopisu opočítačoch. Do druhého kresla si sadne mama, na stolík si tiež položí šálku skávou ačíta svoj babský časopis.
Čo baby nedokážu / 5
Nevratné okuliare
Keď sa mi začali vškole čiarky abodky rozmazávať po tabuli anamiesto Alana som videl hnedú hrču, ktorá štekala, naša rodina sa rozhodla, že musím ísť klekárovi. Na druhý deň sa dedko Ďusi parádne vyobliekal aišli sme naprávať. Asi moje oči, lebo dedko Ďusi vautobuse povedal: Navštívime očného aveci napravíme. Celou cestou som rozmýšľal, že keď sa lekár, čo lieči oči, volá očný, ako sa volá lekár, čo lieči žalúdok.
Čo baby nedokážu / 6
Fliačik na lábuse
Včera nám Cibuľa ukazovala mapu sveta. Najviac sa mi páčila Afrika, lebo tam žije veľa zaujímavých zvierat. Boli dokonca na tej mape nakreslené. Keď som prišiel domov, všimol som si, že aj my máme takú mapu, ale je nalepená na guli, ktorá sa okolo seba otáča.
Čo baby nedokážu / 2
Ako sme chceli prejsť okolo bezhlavého psa s ohnivými očami
Zasa vtelke nič nedávajú. To tvrdí čoraz častejšie náš dedko. Vtedy radšej vyjde na dvor knašim štyrom psom atam sa snimi rozpráva osvojom detstve. Skoro vždy si kdedkovi Ďusimu sadneme aj my dvaja sKubom, lebo vtedy rozpráva historky, poktorých nám stoja vlasy na hlave ako klince.
Čo baby nedokážu / 3
Ako sme varili chladničkovú polievku
Našej mame rastie brucho. Zistili sme to sKubom ráno, keď cvičila päť Tibeťanov. Nič sme jej nepovedali, aby sa neurazila, ale my vieme dobre: to má preto, lebo si neustále vymýšľa rôzne zdravé jedlá. Chrumká všelijaké oriešky, na chlieb si dáva tofu /to je taký biely akože syr, ktorý nemá vôbec žiadnu chuť/ a pestuje si ohavné klíčky, čo vyzerajú ako malé červíky.
Čo baby nedokážu /1
Nemáme normálnu rodinu
Ja a môj brat Kubo nemáme normálnu rodinu. Vkaždej normálnej rodine sa totiž mama stará osvoje deti, prenasleduje ich, keď si neumývajú ruky anečistia zuby, a pripravuje im raňajky, ktoré sa dajú jesť. Otcovia kontrolujú žiacke knižky, pijú pivo achodia na futbal. Babky zavárajú, spievajú adedkovia hrajú šach.
Správa z druhého brehu
Muž siobzerá kameru, ktorú má vskrinke už rok, popíja čaj aje trochu zmätený. Veľmi dlho túžil po takejto vecičke. Predstavoval si, čo všetko nakrúti. Napríklad susedku, ktorá niekedy stáva na hornom balkóne, akeď pofukuje jemný vetrík, vidieť jej stehná.
Pocta Felixovi Timmermansovi
Do svojho prvého sveta
vchádzal Pieter Bruegel
cez samotu ahlad
avtom druhom
Vtedy dávno
Sdvojsrdcom pod kabátmi
sme vozvene svojich krokov
hľadali trúbku Louisa Armstronga.
Až na druhý koniec bieleho mesta
Recept pani Zimy
Suroviny: mračno snehu,
troška ľadu,
väčšia mrkva na parádu,
hrniec, metla, uhlíky.
Nešťastný drak
Posťažoval sa mi drak:
Som nemožný, je to tak.
Telefón je pre mňa tabu,
nezbalím tak žiadnu babu.
Popletený mak
Svitlo maku
v makovici -
rozkvitol v zime
na ulici.
O dvoch láskach Irmy Fulekyovej
Dve lásky mala Irma Fülekyová: psa, ktorého nikto nikdy nevidel, a knižnicu, ktorú zdedila po svojej starej matke, tiež Irme Fülekyovej, len s tým rozdielom, že Irma Fülekyová staršia mala štvrtinu krvi modrej. Šestnástina aristokracie sa v našej Irme predrala na povrch ako divoká túžba po vzdelaní, ktorého sa jej nedostalo. A tak sa vrhla na zdedené knihy, o ktorých vedela hodiny rozprávať svojmu psovi Mukimu. Najčastejšie sedávala pri moste na ploských šikmých skalách a nohy si máčala v plytkej vode pri brehu rieky.
Muky tvorenia
Písať tak naozajstnú literatúru.
Raz v jednom filme videl, ako si stačí sadnúť za písací stroj, a ide to. Odvtedy veril, že keď sa zaň posadí, myšlienky prídu. Aj teraz.
Ako láva skamenená
Kĺžem sa životu po chrbte
ako rieka bez prameňa
Kĺžem sa životu po chrbte
ako láva skamenená
Semiačka ľanu
Drevený Hrebenda
zavesený na vrabčích pazúrikoch,
lebo vrabce sú to
pravé vtáctvo nebeské,
V smokoveckom kostolíku
V smokoveckom kostolíkufarebný svätýchytá žiaľ holými rukami. Potom si v tichu oltáraruky až do srdca ponára.
Smädná ťava
Stalo sa to včera
v našom bufete.
Sedela tam ťava,
kývala si hrbom,
Noty
Tajne ušli všetky noty
zkomorného orchestra,
kto ich videl, ten nech mlčí,
chcú ich zato potrestať.
Oči
Je to tak, je to tak,
ostrihali ovce baču,
v rieke krochká vták.
Dedo Jožo býva v búde,
Na známosť sa dáva
Na známosť sa dáva
lenivejším žiakom:
zemepis sa naučíte
len pri ceste vlakom.
Malé zázraky
Vtáky si sadajú
na mraky,
robia tam malé zázraky:
Zobkajú do mrakov dierky,
Stratený gombík
Stratený gombík
Keď sa na lúke objavil neznámy chlapec, muž sa práve chystal rozopnúť žene posledný gombík na blúzke. Pes ležiaci pri ich nohách vyskočil, prevrhol vedro s černicami a tak sa rozštekal, že mužova ruka sa mykla a posledný gombík na ženinej blúzke odletel dlhým oblúkom medzi tŕne černičia. Chlapec v okamihu odhadol situáciu, no nezaskočila ho. Podišiel bližšie a sadol si na balvan vedľa rozsypaných černíc.
Danke ex post
Lásku morských koníkov ti nanútim,
keby sa len trochu dalo,
aktomu vernosť labutí.
Jemnosť lúčnych tráv ti vpletiem do vlasov,
Kamene
Hľadám sa
v kameňoch od Váhu,
hľadám ten kameň
so svojimi snami.
Ráno, ráno, ráničko
V dome na kraji dediny sa zastavil čas od chvíle, ako sa matka dozvedela, že Bojky, Cigán z osady, chce urieknuť obe: ju aj dcéru.
– Dám mu svoju zlatú retiazku a tvoj prsteň s fialovým očkom, – povedala dcére.
– A keď mu nedáme nič.
– Nechcem, aby nás uriekol ako tú Pavlínu ten potulný hypnotizér.
Žirafa
Idú po ulici
štyria námorníci.
Za nimi žirafa,
krk dlhý desať stôp,
Snehová básnička
Viete, čo sa stalo dnes.
Zavialo nám les.
Stali sa z nás snehuliaci
a z Azora snehopes.
Stačí mať bylinku
V rozprávkach stačí mať v krpcibylinku a otvára sa zem. Chlapec si dlho myslel,že stačí potriasť zväzkom kľúčova otvoria sa dvere. Keď objavil pravdu,akoby ho niekto olúpil. Studené zimné ráno:vo dverách ten istý chlapecs rozbitou vianočnou guľou v ústach.
Kazimírovi
Stratené guľôčky, v strede jamka a vzduch ako po prskavkách. Spomienka na všetkých, čo tu kedy boli, ako keď hodíš do tomboly lístky s číslami. A tak sa motám medzi hrobmi a myslím na ten jeden. Dávny, malučký.
O neobesenom Šangovi
Babka cupkala popri vyschnutom koryte potoka až hore k starej jabloni, z ktorej blesk odťal polovicu, takže zdola od cesty vyzerala ako šibenica. Práve preto k nej babka každý podvečer kráčala. Išla tam vždy obesiť svojho Šanga. Bola by ho obesila možno aj na plote alebo na kľučke v pivnici, ale na spodnom konári jablone raz našla visieť za dušu hompáľajúcu sa futbalovú loptu a zazdalo sa jej to ako najlepšie miesto, kde by si mohla so Šangom vyrovnať účty.
Nedeľná prechádzka
Také obyčajné nedeľné popoludnie. Žena vyžehlí biele šaty svolánikmi, oblečie dcérku ado vlasov jej dá mašľu. Potom si to rozmyslí, lebo mašľa sa po jemných aslabých vláskoch vždy skĺzne dolu. Napokon zopne plavý chvostík naboku hlavy maličkou lienkou akonečne je so svojou robotou spokojná.
Dvaja na plytčine
Dvaja čudáci
skvapkou európskeho ozónu
vzafajčených pľúcach
núkavali sa detvami
Láska
Láska k nám vchádza cez stenu
tanečným krokom ľahučkým
nepozerá sa na kľučky
A potom sa v nás zabýva
Naši starkí
Japonská fotka
Po námestí kráča čudný pár. Dvaja dedkovia. Vinco robí drobné šuchotavé krôčky nie dlhšie ako desať centimetrov a ľavú ruku si opatrne nesie zavesenú na páse gázy. Miesto obväzu má na ruke bielu ženskú čipkovanú rukavičku.
Tušenia
Keď vtáky odobrili jar,
lavičky boli plné babiek,
ktoré vysokými
a trasľavými hlasmi
Kolobeh
Každý z nás má vymerané
to čo sa už neodstane
to čo je nám súdené
Hádžeme za hlavu kamene
Pohľad SUPERSTAR
Pohľad
Pohľad muža najprv pozametal ulicu,
pošteklil sochu sočami plnými piesku,
bronzovo pohladkal ručičky
Prečo je more slané
To všetko
strážca majáka.
Ticho stojí
celkom hore,
Krkavce
Krkavce krákali už od rána. Pohľad na pokosené burinisko plné dôstojne si vykračujúcich krkavcov jej pripomenul obrázok zo šlabikára. Len tam nešlo opokosenú burinu, ale opole plné snopov, na ktorom v diaľke mizol traktor avpredu si pre pár zŕn išli krkavce oči vyďobať. Obrázok ju vždy naplnil radosťou, že aj krkavcom sa ušlo.
Eva a Adam
Eva a Adam
Okno bolo do polovice zatienené umelou zelenou roletou, aby tak chránilo izbu pred popoludňajším slnkom. Roleta už raz spadla, ale znovu ju pripevnili naspäť, len jej spodok bol trochu nižšie ako predtým. Ešte stále sa však dalo dovidieť na konár starého agátu. Uprostred tikania prístrojov a blikania monitorov bol konár jediným miestom, ktoré upokojovalo a dávalo izbe nádych normálnosti a obyčajnosti.
Vnútorný hlas
Vnútorný hlas
Odkedy Kazimír na pohrebe starého Urama nešťastne trafil hrudkou hliny zohnutého hrobára askoro mu poškodil oko, ľudia vraveli, že od výčitiek svedomia okrivel. Asi za to mohli zodraté podrážky na topánkach, asi poranená noha, ale faktom bolo, že Kazimír výčitky svedomia mal. Len ontotiž vedel, že vmomente, keď sa zohol po hrudku, aby ju hodil do hrobu, oko mu padlo na lýtka starej dievky Františky, aruka sa mu mykla zlým smerom. Tri mesiace kríval, potom mu akýsi vnútorný hlas čoraz častejšie tvrdil, že to bolo znamenie aže by si mal Františku vziať.
Lesné hody
Pozvali ma na hody
kamarátky jahody.
Už sa teším,
kade chodím,