Posledná izba na konci

Vrývam prsty do drevatrieskami sĺz zo škvŕnrozliatych v brázdach parkiet. Ako pavúk pradiem vlasydo rohov z plesní stien,v sieti z vlákien ihiel v krídlach lámem sny. Dýcham v jazvách trámov,do omietky hryziem tisíc slov,bozkami stropom roztápam farbu,stekám ňou do trhlín skiel ako vosk,tuhnem v tisových ranách po klincoch,v záhyboch záclon žeravá spím. praskám teplom, rozpínam tehly.