Písmák Lavička
Sadám si na lavičku
Kde si aj ty niekedy sedával
V nádeji, že pocítim tvoje teplo
Je chladná
List
Po vode púšťam list
do zajtra mal by prísť
posielam odkaz krátky
niekoľko slov dva riadky
Dážď
Zastanem azosadnem zbicykla. Hľadím vôkol seba. Vpamäti oživujem obrázky.
Možno takto pred rokom sme tu boli spolu.
Prianie
Stojíme na moste chrbtom khradu. Držíme sa za ruky, bruškami prstov zvierame malý pliešok našich prianí.
„Maš“ . spýtam sa nedočkavo.
Vtáčatko
Malé klbko peria
na okennej parapete
zmoknutá krehkosť
stratená vbúrke
Ďalej ma dýchaj
Ako letný dáždik dotýkam sa ťa prstami
len tak jemne
nech nepretrhnem pavučinku snov
nemo sa ti prihováram očami
Na brehu nehy
Vyhriata jarným slnkom počítam na vodnej hladine biele diamanty. Márne. Ak mi jeden vetrík odkryje, ten druhý mi hneď schová.
Natešený pri brehu hádžeš kamienkami žabky.
V klbku
Hlavu položím na vankúš
snáď ešte ucítim vôňu
nájdem otlačok tváre
vdýchnem tvoju nehu
Balík
Kiež by som pohladenie mohla vložiť na papier
do písmeniek zabaliť dotyk svojich pier
vslovníku nájsť na to slová
čo cítim keď ma do náručia schováš
Raňajky
Bodkovaná šálka
Zelený tanier
Malá lyžička
Na stôl kladiem samotu
Hviezda
Biele kryštáliky na uhľovom poli
na zem hľadia
zadívam sa na ne
keď tu jeden sa odtrhne
Vtáča
zranené vtáča na zemi
trepoce krídlami
krehunké trápenie
vpoly zlomené
Otázka
s otázkou zaspávam
s otázkou vstávam
do kávy zamiešam miesto cukru
celý deň leží mi v žalúdku
Ozvena
bojím sa o lásku
mám strach z ticha
visí len na vlásku
ťažko dýcham
Modlitba
do sĺz sa zabalím
uložím k spánku
do neba vyslovím
modlitbu krátku
Iba
Iba vTvojom náručí
cítim sa vbezpečí
Iba sTebou vobjatí
zlé na dobré sa obráti
Zrazu neviem
túžba astrach
zblízkosti
prenikajú do kostí
mysli berú priestor
Bez slov
kráčame plní slov
mesto je vpozadí
svet ostal bez ľudí
bojíme sa ticha
Pavučinky
kvapky dažďa na okennom parapete
myšlienky schované pod perinou strachu
vyzlečené zo sna
do rytmu pulzujú
Máš?
Ako satén čo kĺže po tele
rieka omývajúca hladké kamene
prstom ťa láskam po čele
Ako vietor čo buráca na poplach
Prázdne miesto
Prstom do snehu srdce kreslím
iniciálu svojho mena
znamienko plus
za ním prázdne miesto
Dobrú noc
Si pri mne vždy keď usínam
nemôžem sa ťa dotknúť
no ty ma hladíš
na duši
Neviditeľná
Neviditeľná niť
spája nás
viem to len ja aty
krehká vločka
Panelák otázok
Otáznik na perách
Nechám ho stáť
Tebe pri dverách
Nečakám odpoveď
Obdobia duše
Číra ako horská riava
nevinná sťa batoľa
otvára hladné ústa
nasáva farby, vône života
Nech sa nevráti
Byť nad vecou
plynúť sčasom
rovnováha a pokoj
nevybočiť zkoľají
Stačí si priať
Teší ma ak sa dvaja stretnú
Abok po boku ďalej kráčajú
Ruka ruku nepustí
Drží pevne lásku za prsty
Poznám, nepoznám
Dlho ťa nepoznám
apredsa ťa viem čítať
Tvoje obrázky a verše
prezradia viac ako tisíce slov
Kde-tu
Mäkký ako koberec z plyšu
prechádzam ním s ľahkosťou vánku
ľahnem si a splyniem
bosými nohami ho hladkám
Buď šťastný...
Dva roky prachu
Album našej lásky
Uzlíky trápenia
Otázniky strachu
Kto ju chytí skôr
Poézia klavíra
Ladne tancuje
Harmónia citu
Dušu hladí
Pred krížom
Kráčam kspomienkam
odkrývam dávne city
pred krížom pochovaných lások skláňam
kzemi ťažký dych
že odpúšťam ...
Nič sa už nepýtam
nečakám viac
horkú kávu dopíjam
ponorená do prázdna
Suchá v daždi
Spoznávam ťa po písmenkách
odhaľujem po vetách
usmievam sa do neznáma
ticho smejem prstami
V jemnom daždi
V jemnom daždi medzi kvapky
zaplietol sa mi rým krátky
hompáľam sa na úsmeve
perom šteklím svoje snenie
Arbor
Rukami sachytím stromu
očami opriem ojeho korunu
nech ma zeleň oslepí
zaplaví každý pór mojej duše
Skrýša
Unavili ma vlastné myšlienky
blúdiac v labyrinte citov
vankúš mám zmáčaný od búrky sĺz
čo nečakane prehnala sa dušou
Mne na tom záleží
Načúvaš tomu čo hovorím
čitateľ mojich riadkov
kolíska ubolenej duše
no
Nezhasínaj ...
Až sa raz naše cesty rozdelia
aty odbočíš iným smerom
až sa blízkosť vzdiali
srdce utopím vžiali
V hĺbke ostane
Vo večernom tichu počuť len vzlykot
vlastných myšlienok
na líci rozmazané šminky
kreslia čierne machule
Sen
Zdal sa mi sen
vňom ty aja
prezradil si, že ma máš rád
len kúsok od raja,
Nepriama úmera
Za neúprimnosť by ti vstredoveku vytrhli jazyk,
za bolesť srdce natiahli na škripec,
za sklamanie vyhnali svedomie na pranier,
za poníženie zavreli dôstojnosť do klietky hanby
Láska na večnosť
Pri svetle nočnej lampy
pohári červeného vína
myslím na vás
MOJE LÁSKY
Nedokončený príbeh
Som na mieste kam som ťa zaviedla,
keď si mal na očiach smútok
Vlete je zrazu sneh
amy máme od mrazu vyštípané líca
Do nekonečna
Schovám sa do seba
schúlim do ulity
stočím do klbka
utíšim myšlienky
Dialóg s láskou
Povedz mi láska kedy sa mi vrátiš .
Vari nečakám už dosť dlho.
Dokedy budem snádejou dvere otvárať.
Sladkými slovami sa opájať.
Vôňa lipy
Sladká vôňa lipy
mi ťa pripomenula
Vchádzam do tvojho bytu
líham si do perín
Chcem sa ťa nadýchnuť...
V ten deň keď s tebou otvorím ráno
a na vankúši ucítim tvoju vôňu,
zhlboka sa nadýchnem,
nevydýchnem viac,
Bezmocná
Môcť sa zteba vypísať
veršami zahladiť vryté
rozviazať uzol sklamania
čo zo srdca mi visí
Po citovej smršti
Polámané ako stromy po citovej smršti
predsa však ruky dvíhajú k oblohe
snažia sa ťa dotknúť
No ty si slepý
V kŕči
Podávala som ti ruku
chcela ťa vytiahnuť na breh
sám si načiahol ruku ku mne
dotýkali sme sa prstami
Zbohom Smútok
Dlho si tu nebol
Ráno so mnou nevstávaš
Neukladáš ma viac do snov
Až dnes v noci
Dnes už viem ...
Dnes si mi povedal peknú vec :
"Dúfal som, že som bol posledný kto ti ublížil. "
Bolo teda správne, keď sa moje srdce rozhodlo, že ti odpustí
Nechá miesto v mojom živote
33
Tridsaťtri črepiniek z môjho srdca do rúk ti vkladám
Nechcem ťa nimi raniť
Iba ti darovať kúsok seba
Odhaliť čo je skryté
Ticho
Skryť za úsmev vlastný smútok
Zatajiť že padá dážď
Keď s citmi sa mi hráš
Zamotané klbko
Časom všetko pominie ...
Ak nájdem raz odvahu
schované srdce na dlaň ti položím
snáď pochopíš
stratená sama v sebe
Zbohom Dovidenia
Počkám kým sa znovu narodíš
Aby som ti dala kúsok seba
Vtesnaný do obrázkov aslov
Ak budeš chcieť
(Do)kedy...
Dokedy
budem vaša náplasť
Dokedy
budem fúkať vaše rany
Smútočná
Cez tvár si prehodím čierny závoj
srdce oblečiem do tmavých šiat
prestanem sa smiať
pochovám smiech
... odpusť
Nevrátim späť raz vyrieknuté
nerozosmejem oči smutné
čo je rozrezané nespojím
nezahojené zabolí
Zostaň...
Srdce samé diery
môžem vari ešte veriť.
mesačná krajina
toľko kráterov
Mŕtvy klaun
Som smutný klaun
čo každé ráno si úsmev na pery nakreslí
aby obecenstvo svoje potešil
skryje sa za červený nos
O tebe pre teba
Si smútok
Ja trápenie
Koho znás skôr doženie
Do duše ti nevidím
áno, nie ... navždy, naposledy
Zmiznúť a už nikdy sa nevrátiť
na inú planétu
navždy ťa stratiť
z dohľadu
Topím sa ...
.
dobehli ma vlastné myšlienky
chytili horúcimi rukami
naplnené obavy
Nepoučiteľný
Som ako mladý fakír
líham si do črepín
rýchlejšie ako predtým
na sklo stupím
Harmónia lesa
Nič nečuť
len trilkovanie vtákov
a šum smädných listov
liečivé ticho
Vyletieť
Keď zima vyšle prvý signál
kŕdeľ sa hore dvíha
ako sťahovavý vták
vyletieť
Vezmi (si) ma ...
Vezmi (si) ma na plecia
Odíďme na mesiac
Do hĺbky schovám minulosť
Ako pes starú kosť
Ovečka
Už padá mi na viečka
ťažká ovečka
prináša sny
nočné hry
Šálka
Šálka od kávy sodlomeným uškom
zlepená narýchlo
ako záplata zašitá horúcou ihlou
ako ranené srdce prekrvené poloprázdnou žilou
Je tu stále
Neodišiel, stále je tu
Ten smútok
Neviem prečo, ale je mi ľúto
Cítim apočujem ako mi bije vušiach
Povedz mi to, ak je treba ...
Vo víre hudby ma strašia vlastné myšlienky
Otázniky neistoty
Schúlim sa do klbka aželám si zaspať
Strach odkrýva mi viečka
Plyšové srdce
Našla som plyšové srdce
pohodené na pláži
len tak medzi kamienkami
stratené nejakým dieťom
Balvan
Srdce pokojné
ako hladina zamrznutého jazera
vír zlostných myšlienok
sa snaží preniknúť cez ľadovú škrupinu
Predtucha
Je mi úzko
mám strach, že sa niečo stane
pokoj na ostrej hrane
falošná predtucha.
Je mi to ľúto ...
Také obyčajné ráno to bolo
skôr veselé ako smutné
prebudenie kruté
do mysle som ti nahliadla
Skúsim...
Ak ruku mi podáš
nikdy viac ju nepustím
Venuj mi pohľad
nech sa vňom utopím
Zvláštny pocit ...
Dnes je zvláštny deň
ako to pomenovať.
necítim smútok
ale veselá nie som
Zajtrajšie ráno ?
Do sna sa ponorím,
a navždy ti uverím
každé objatie
slzy hviezdami odviate
Nový začiatok
Myslela som, že
mi bude trvať dlhšie
zbaviť sa tých okov na duši
Bála som sa, že
Obava
Si mi bližší ako včera
Apredsa mi úzkosť dušu zviera
Či práve preto.
Bojím sa samej seba
Báseň s neznámym koncom ...
Ak nenájdem tie správne slová,
pocity do veršov vdýchnem
Ty sa len nadýchneš
a pochopíš
Tieseň
Nádherné ráno
Avo mne tieseň
Neviem čo bude zajtra
Mám strach, že .
Hviezda prianí
Pred očami zamatová opona
hviezdy sa na nej ligocú
rozsypané v prachu prianí
je tam aj to moje
Tma
Dnes išiel zteba taký zvláštny smútok
nevidela som ti vočiach svetlo
ato mi je ľúto
Hľadela som do tmy apočula ticho
15 T
Zastrel si svetlo
Zalial ma Teplom
Šepkám Ti dychom
Trasiem sa Tichom
Tri oriešky
Tri oriešky vruke, prianie jediné
Tajné sny nech sú splnené
stratené cesty nádejné
Zblúdenec nech hľadaného nájde,
Či vlastne chceš ...
Pohár vína azvuk gitary,
snáď sa mi ich zahnať podarí.
myšlienky zblúdené
nesú sa proti prúdu akordov
Zmier
Sneh hladký ako múka,
zo zeme konár trčí sťa topiaceho sa ruka
Nad hlavou mi stromy vystavali bránu,
vo vetre kníšu sa zo strany na stranu
Popol
Mrzne
amne zočí tečú potoky sĺz.
Bolesť vnich utopená
príliš páli na to,
Snehová hviezda
Snehové vločky chytám do dlane
Kvapôčka po nich ostane
Ako slza keď sa niekto stratí
Ako slza keď sa opäť vráti
Zabudnúť
Fotky sú spálené
Uschli slané pramene
Nečakám ťa viac pri dverách
Necítim už bozky na perách
Zradca
Mať ťa tak na papieri,
Zmažem ťa do poslednej čiarky,
Bez milosti roztrhám všetky hárky.
Na čo si mi do života vstúpil.
Čakám ťa
Čakám ťa láska
Hoci ťa ešte nepoznám
Zatiaľ si neznáma
Láska bez mena
Prešľap
Slza po líci sa kotúľa
Zatramentovej lásky zostala machuľa
Písmenká smútku ukladám na papier
Bozky stratili sa zpier
Viem, že raz ...
Vtedy, keď sa mi slnko opiera olíce,
Aj čiernobiely svet má farby tisíce
Vtedy, keď na tvári ma hreje,
Aj uplakaná tvár sa smeje,
Odpusť láska
Odpusť láska, že som nerozumel tvojim slovám,
Odpusť, že pred otázkami som sa schoval
Odpusť láska, že som ťa vmysli podvádzal,
Odpusť, že zo snov som tajne odchádzal
Až raz
Až raz oteba prídem
ľúto mi bude,
že nestihla som ešte jeden bozk,
predtým než zmizol náš most
Pozvánka
Poďme sa skryť medzi mraky
Nech nenájdu nás ani vtáky
Ľahnime si do páperia
Nech sa naše telá zmieria
Sedmokráska
Odtrhla som sedmokrásku
Vypočítam si vnej lásku
Ľúbiš či neľúbiš.
Zblúdišči zasnúbiš.
Všetko naopak
Prečo ľúbime toho, kto nás opustí.
Prečo je nám svet zrazu priúzky.
Prečo má rád ten, kto má ostať len kamarát.
Prečo mlčím vo chvíli, keď priznať mám, že si mi milý.
Sľúb mi ...
Perami otvor mi viečka
povedz, že som jediná
s ktorou chceš usínať
atešiť sa na nové rána
Prebudenie
Chutili mi tvoje bozky
Dýchala som tvoje pohladenia
Nehu pila duša smädná
Do peria som sa skryla
Au revoir
Je reste seule dans mon appart
J´arrive pas àcroire que tu pars
Tu me quittes sans prévenir
T´as plus rien à me dire
Stará fotka
Vrukách držím starú fotku
Na nej ty aja
Spolu
Šťastní obaja
Pamätáš?
Pamätáš ako sme sa smiali
keď vlese sme sa hrali.
Pamätáš ako si sa schoval medzi stromy
apodo mnou sa konár zlomil.
Po lete
Pod nohami suché listy
Vnose chladný vzduch
Na vode sa čerí kruh
Pod oknami kŕdeľ detí
Pokrčené srdce
Srdce si pokrčil ako kus papiera
Na dne koša umiera
Vytrhol zo zeme bez koreňa
Kvet zbytočne zalievam
Od znova
Pohlaď ma prosím ešte raz
Povedz mi, že máš marád
Hádanku nakresli mi na chrbát
Ak uhádnem, budem si ťa priať
Sen
Vstúpil si mi do snov
Ticho bez slov
Vstúpil si mi do spánku
Zastrel starú spomienku
Jesenná
Do lístia ma ulož
Obsyp jablkami
Zostaneme chvíľu sami
Do lístia ma ulož
Priateľ
Keď uteba zaklopem
ty otvoríš
bez výčitiek vstúpiť mi dovolíš
Podáš pohár úsmevu,
Porcia pre mňa
Život mi varí hrniec bolesti
Okorenený smútkom
Ochutený slzami
Kŕmi ma horúcimi lyžicami
Prečo?
Prečo sa mi slzy po líci rinú
Prečo máš inú
Prečo mi hrdlo zviera
Prečo je v srdci diera
Púšť
Vytrhnúť lásku aj skoreňmi
Nikdy nech už neklíči
Srdce nech bolesť necíti
Zahubiť city
Bolesť
Keby sa dala bolesť zhmotniť
vymodelujem ju zhliny
Do rúk ti ju dám
vrátim ti aspoň pocit viny
Jeseň
Leto sa končí
jeseň k nám vkročí
slnko lúce skráti
zima sa opäť vráti
Do rúk ma schovaj ...
Do rúk ma schovaj
Do klbka skrúť
Pancierom, ulitou mi buď
Prsty smojimi si skríž
Stratená
Dala aj to čo nemá,
nechcela nič späť
Chytila za ruku,
životom ma veď
Kniha
Na stole kniha,
za knihou fotka
Vknihe je príbeh,
na konci bodka
Chýbaš ...
Zatváram oči,
Za tebou smútim
Odchádzam do snov,
Stebou sa lúčim
List
Otváram obálku, vkladám do nej list,
k tebe by mal prísť,
Pismenká strapaté, riadky krivé,
spomienky stále živé.
Mať tak moc...
Mať tak moc spraviť zo dňa noc
Premeniť slzy na smiech
Dať ti slnko, dať ti sneh
Mať tak moc vrátiť jeden deň
Príbeh nový
Zaspať tak na rok, na dva
Ponoriť sa do kľudného sna
Preskočiť smutné kapitoly
Vyhnúť sa tomu čo bolí
Život je skrátka taký...
Koncom sa niečo nové začína
na dobré sa ľahko spomína
zlé pochovať do najväčšej hĺbky
život je občas trpký
Až
Až odídem a ostaneš sám
snáď zistíš prečo si ma mal rád
Až sa dvere za mnou zatvoria
snáď sa ti oči otvoria
Pád
Keď spadne jablko zo stromu
a šálka z poličky
Keď spadne škridľa zo strechy domu
a dieťa zo stoličky