Pamätník

Si búrka, čo preháňa sa mi v duši,
oceán, čo sa rozlieva po súši
a zanechá príjemný vánok s príchuťou soli.

Si hviezda, ktorá rozžiari noc,
víla, čo priletí na pomoc,
keď prosby zmĺknu v tichu.

Si oheň, čo ľadovec rozpáli,
si anjel, čo koniec oddiali
a zmizne, keď otvorím oči.

Epilóg:

Zostal mi len odkaz na dverách,
kde dávaš mi zbohom a na perách
mi zostalo nevyslovené...