Ako človek medzi opicami (2.)

Ako človek medzi opicami

 (pokračovanie)

V to ráno mal doktor Muriel dobrú náladu. Na tvári mu však úsmev nevyčarila. Chystali sa prvé testy. Dalo sa povedať, že operácia skončila úspešne. Všetky zvieratá boli v poriadku. Nič sa však na nich nezmenilo. To bolo tiež súčasťou projektu. Preto tie testy. Ukážu viac. Celý štáb čakal, že niečo ukážu. Nech to bude len náznak, už to sa v danej situácii považuje za obrovský úspech.

      Ich odbor bol v podstate ešte v plienkach, čo sa týka zmeny takého množstva génov. Napriek všetkému sa o to teraz pokúšali. Na bytosti – zvieraťu, ktoré má k človeku najbližšie – na šimpanzovi. Takmer všetky doterajšie pokusy sa skončili neúspechom a smrťou. V ostatných prípadoch úspech nebol badateľný.

     Momentálne to tiež vyzeralo na druhú možnosť. Testy sa chýlili ku koncu. Mali určiť, či sa aspoň v jednej z ciel nachádza, teraz po skončení operácie, bytosť, ktorú si vedci už tak dávno vysnívali. Nadľudská, nadpozemská. Ktorá posunie ľudský druh o svetelné roky na vývojovom rebríčku. Od ktorej sa môžu toľko naučiť. Ktorá bude nesmiernym zdrojom možností, vedomostí a schopností.

      Celý štáb netrpezlivo čakal. Čo ak sa to podarí? Podarí..., znela ozvena v mysliach desiatok jeho pracovníkov.

     Šimpanzy v celách prechádzali celým súborom testov. Postreh, pamäť, inteligencia, emocionalita a množstvo ďalších skúmaných okruhov sa analyzovalo a vyhodnocovalo.

      Ktorý z nich to bude? Alebo vari všetky? To sa za pár okamihov dozvedia.

      Tlačiareň práve „vypľúvala“ výsledky. Jeden z asistentov ich schmatol a utekal s nimi k Murielovi. Okolo oboch sa zhúklo klbko ľudí. Po miestnosti sa rozľahlo netrpezlivé šepkanie. Už, už sa to dozvedia. Po desiatkach pokusoch vedúcich len k ďalším otázkam. Po desiatkach mŕtvych zvierat. Po toľkých falošných predpokladoch. Teraz... teraz! Výsledok – žiadny. Neúspech!

      Bolo to ako úder kladivom. Ďalšia zmarená nádej. Koľko ich ešte bude? Niekto v dave hundravo zahrešil. Pomaly sa biele plášte začali vytrácať z haly. Doktor Muriel bol zdrtený. Toľko prebdených nocí, toľko dní odlúčenia od rodiny, toľko strastí a k čomu to všetko viedlo?

      Papiere, ktoré doteraz držal v rukách, zlostne zahodil na zem. Dokonca ešte negatívne zmeny v správaní šimpanzov. Trauma, depresia, neschopnosť reakcie na podnety. Skvelé, dofrasa! No, to sme došli po rokoch výskumu! Nakopol stoličku tak, že narazila do mreží jednej z opíc. Ozvalo sa tlmené zakvílenie. Muriel sa otočil k šimpanzovi.

      „Burco, len kľud. Všetko bude v poriadku,“ prihováral sa mu čo najnežnejším hlasom, aký len dokázal zo seba dostať v záchvate hnevu.

      Ten sa len krčil v rohu a akoby zúfalo sa pozeral kamsi do zeme. Celý sa triasol. Šok, usúdil doktor. Akiste prežil traumu a tou stoličkou som to nijako nevylepšil.

      Vstúpil do cely a dal mu sedatíva. Šimpanz po nedlhej chvíli zaspal. Muriel prezrel aj ďalších. Tie boli v poriadku a ich správanie naznačovalo, že si neuvedomujú, čo sa s nimi malo stať. To ešte viac podčiarkovalo zlyhanie projektu. A ako vždy doteraz – nie sú na začiatku, sú dokonca v mínuse. Pravdepodobne opäť o jedného prídu. Burcovo telo sa asi nedokázalo vyrovnať s pokusom o genetickú zmenu. Zásah takého rozmeru odmietlo a jedinec utrpel šok. Muriel dúfal, že sa z neho vyspí.

      Všetko povypínal a odišiel z laboratória.

      Prvýkrát po troch mesiacoch otváral dvere do svojho domu. Vnútri bola celá jeho rodina. Čakali, kedy sa objaví, aby ho mohli s výskotom privítať. Teraz mu však nikto nebežal naproti s rozžiarenými očami. Nepočul radostný krik. Len raňajšie ticho. Nečudoval sa. O tretej by ho sotva deti natešene objímali. Spali hlbokým spánkom plným snov, aké sa zdajú len im. A tak to má byť.

      Jeho žena tiež spala. Keď si však ľahol, privinula sa k nemu tak pevne, akoby ho už nikam nechcela pustiť. Akoby to jeho večné odchádzanie chcela konečne zastaviť. Akoby odteraz chcela s ním byť všade, kam sa len pohne.

      A tak to má byť.

      Po nekonečných mesiacoch ju Muriel prvýkrát pohladil po nahom ramene a usmial sa...