Odpoveď na otázku.

Sedím na lavičke.

Čítam knihu.

A slnko príjemne praží.

Rozmýšlam či ísť na pláž.

Áno!

Prečo nie!

Pôjdem, oblečiem si plavky,

zoberiem knihu lahnem si.

Vstávam.

Idem domov.

Kráčam a ...

a do niekoho vrážam.

Kto to je?

Chlapec! Muž!

Usmieva sa (na mňa!?)

Usmejem sa tiež.

Ahoj!

Ahoj?

Poznám ho?

Či pozná len on mňa?

A on čítajúc mi myšlienky odpovedá:

"Áno, poznám Ťa.

Človek vždy pozná svoju lásku."

Tak znela odpoveď na otázku.

A jeho ruka viac už nepustila moju!!!

 

---