ZRKADLO

Pozeráš na mňa, keď aj ja hľadím,

usmievaš sa, keď som veselý.

Sladíš si kávu, keď aj ja ju sladím,

líhaš si, keď som v posteli.

Plačeš, keď aj ja slzy roním,

trápiš sa, keď mám starosti.

Zvoníš na zvonček, keď aj ja zvoním,

raduješ sa, keď jasám v radosti.

Usínaš, keď zatváram oči,

vstávaš, keď sa zobúdzam.

Skočíš do vody, keď aj ja skočím,

máš bolesť, keď aj ja ju mám.

Rozprávaš, keď aj ja vravím,

si ticho, keď ústa neotvorím.

Spravíš to samé, čo aj ja spravím,

si nemocný, keď ja som chorým.

Obliekaš sa, keď aj ja sa šatím,

odchádzaš, keď dvere zatváram.

Vraciaš sa, keď aj ja sa vrátim,

si opustený, keď som sám.

Si rovnaký, keď zrakom po mne blúdiš,

si kópiou v mojom meradle.

Viem po čom túžim, keď aj ty túžiš,

"môj verný odraz v zrkadle".