Poznáš, vieš, chápeš - Si.

                         " Poznáš. "

Poznáš ten pocit, čo telo zviera

jak hustá tma telo netopiera.

Poznáš ten pocit, keď myseľ kryje

čierny závoj, čo smútkom zakliaty je.

Poznáš ten pocit, ktorý ma mučí,

keď zvieram prázdnotu v náručí.

Poznáš ten pocit, pri ktorom čierna

farba mi je iba verná.

                         " Vieš. "

Vieš akú má chuť voda hnedá,

keď piješ ju a piť sa nedá.

Vieš aká silná je sĺz rieka,

keď rozvodnená po lícach steká.

Vieš čo sa v duši odohráva,

keď zasiahne ju smutná správa.

Vieš ako túži po svitaní

skrehnuté telo, keď noc ho raní.

                    " Chápeš. "

Chápeš bolesť v nevidiacej rane,

čo veľmi trápi srdce umárané.

Chápeš pohľad kalných očí,

čo hľadia smutne po úbočí.

Chápeš bolesťou vystreté dlane,

sklamaným vetrom ošľahané.

Chápeš hlas plný nostalgie,

keď neživý je a predsa žije.

                      " Si. "

Si niekto, kto mi nádej dáva,

že sláva je len poľná tráva.

Si niekto, kto nečakane

dodáva silu v každom ráne.

Si svetlo, ktoré vo tme svieti,

kroky vedie v hustej spleti.

Si hlasom, ktorý po éteri

šíri svoj zvuk, plný viery.

Si lúka živá v plnom šate,

si lúčom slnka obaleným v zlate,

si život, ktorý kvietky rosí.

Ty nie si čímsi."Ty si ktosi!"

                                                   Deno Rimamo