Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Jedna z premien lásky

13. 04. 2004
0
0
1122
Autor
MYSELF

Zdalo sa, že nemám na výber. Dusil som to. Škrtil, kým nepadlo na kolená. Hoci som cítil, že zabíjam kus seba, neprestával som. Už len bezvládne ležalo. Ležalo a umieralo zatvorené v najhlbších zákutiach mojej duše. A ja som umieral s ním. Neviem, či skonalo alebo prežilo. Keď som odchádzal, už som sa späť neotočil. Neotočil a zo všetkých síl sa snažil zabudnúť…

…Tušil som však, čo sa musí nevyhnutne stať. Hnaný hrozným prázdnom v strede svojej bytosti som sa tam o nejaký čas vrátil. Pootvoril som dvere, na ktoré sa nedá spomínať v dobrom. Plný najrôznejších očakávaní - nahliadol som dnu. Už vopred som cítil / dúfal, čo bude za nimi. Tá žiara mi však vzala dych.

Žilo, kvitlo a svojimi farbami, zvukmi a tvarmi pôsobilo na celú moju bytosť tak intenzívne, že som s búšiacim srdcom dvere okamžite zavrel. Nádej sa zmenila v sen. V tak nádherný, že by ma dokázal úplne pohltiť. Bol však v bezpečnej ohrade z mojich vlastných pravidiel a životných každodenných nevyhnutností. Sen sa časom zmenil v nesmrteľnú nádheru, o ktorej sa nedá rozprávať ani písať. Ktorá sa dá len precítiť. Až potom som si uvedomil koľko má podôb.

Celá tá krása teda stále existuje. Hoci som si to najprv želal, nedokázal by som ju zničiť. Zničil by som sám seba. Pretože ona je podanou rukou, ktorá človeku v najťažších chvíľach pomôže vstať. Nevychodenou cestičkou, ktorá vedie jeho neisté nohy ďalej s vnútorným presvedčením, že samotné kráčanie po nej dáva životu človeka skutočný význam. Že práve pre ňu sa oplatí obetovať všetko, čo máme...

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru