Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seKde bude, tam bude...
05. 05. 2004
4
0
1615
Autor
sophieJ
Neboj, už ma nič nebolí
Jak vrana sadám na poli
Trhám lupene na ruby
Ľúbi ma? Bohužiaľ, neľúbi.
Milión duovodov prečo žiť
Neviem si žiaden prisvojiť
Keď ráno slnko vyjde znova
To ja už budem ako nová
Snáď aspoň víly smrti
Odnaučia ma smútiť
Kolo mňa neviditelná stena
Za ňou zúfalo stenám
No dnes ju pekne zahorúca
Od základov celú zrúcam
Vložím sa pod dážď z kameňa
Dávam si s Bohom zbohom
A už som studená
Už som len spomienka v poli
Už len teba to bolí
(Nie, nehryzie ma svedomie,
lebo kto nežil, nezomrie.)
Myslím, že takáto rýmovaná poloha Ti veľmi nesedí. Spôsob rýmovania, aký si zvolila, zvádza k riekankovitému vnímaniu, ktoré občas vyletí z rytmu...Nenechala si sa cestou básne uniesť vymýšľaním rýmu...?? Ostala Tvoja myšlienka tým, čím by bola bez rýmov ??
Sú tu pekné miesta, ktoré mierne prvoplánové rýmy oslabujú...
Okrem tohto, hoci rytmicky nesedí:
Trhám lupene na ruby
Ľúbi ma? Bohužiaľ, neľúbi.
Ale cítim veľkú silu v tom, čo hovoríš, že i pre Teba samotnú bolo dôležité to vysloviť, pomenovať...*
Vlastina33
08. 05. 2004
:)
já tomu nerozumím - koho to bolí? Snad tebe, ne?
a až budeš bořit - boř ven a ne na sebe...
stojí to za to..
;)
lebo kto nezil, nezomrie... velmi pekne, ale preco tak smutno? :o) nieje to skoda? :o)