:-) dúfam, že nečíta Písmáka...

Čosi na spestrenie života

 

 

Už mi mal ísť autobus.

 

...

 

Zavolal ma: ak máte trochu času, aj vy si sem môžete sadnúť, ak sa veľmi neponáhľate... Preberáme tu niečo o autách.

 

To bolo pozvanie šéfa...a ako ho poznám, nevnímal by dobre, ak by som mu "dala košom". Viem, že odmietnutie by bral ako niečo také.

 

A tak som v duchu odložila svoje plány na odchod domov len o hodinu neskôr, ako oficiálne skončila moja pracovná doba. Sadla som si a počúvala "poradu".

 

Naozaj sme preberali niečo o autách. Reč bola o našich firemných autách a o poznámkach, ktoré sa o nich vedú. Za stolom sedeli brigádnik a dvaja mladí chlapci, čo sa do áut vyznajú,  jeden z nich bol napokon vyučeným automechanikom. A tááák veľmi šikovný! Viem z vlastnej skúsenosti. Potvrdzujem!

 

Áno, na každé auto sa vedie taký "slovníček", zošit , formát A5, v ktorom mali byť vedené poznámky o aute. Všetko podstatné o ňom. Inak, aj mne sa to zdalo celkom múdre.

 

Šéf rozhodol, a veľmi správne!, že všetko, čo sa týka auta, má byť v slovníku zaznačené.

 

Ale!

 

Žiadala sa inovácia. (Alebo sa šéf nudil?)  No a problém bol, čo urobiť so starými  "slovníkmi". Pravdupovediac, mne sa ani tak nezdalo, že tu nejaký problém naozaj je, ale šéf ho celkom hmatateľne preciťoval, a aj sa spýtal na názor všetkých: "Necháme slovníky, alebo kúpime nové?"  A čo je zaujímavé, najprv sa spýtal na názor mňa, hoci do problematiky áut vidím najmenej.  (U nás je totiž obyčaj, že šéf sa vždy pri riešení problému pýta na názor nás, podriadených. Aby vedel, ako sa má zachovať.)

 

"Nó..., keďže sú tam poznámky o predchádzajúcich výmenách olejov, opravách, a také podobné,  tak by sme mohli nechať tie staré..." povedala som uvážlivo a môj nápad sa mi zdal naozaj dobrý.

 

A teraz už šéf vedel, ako sa má zachovať:  "Kúpime nové" povedal a vybral mobil aby mohol začať vytáčať telefónne číslo mojich služobne vzdialených kolegov, ktorých vyslal do Metra, aby mu do kancelárie kúpili klimatizáciu. (I keď ja som si v duchu pomyslela, že radšej by si mohol zobrať tú našu "klímu", z našej kancelárie a mohol by nám radšej nabehnuté peniaze rozdať vo forme záloh ,  potrebovala som ich.)

 

A keď kolega niekde v Metre zdvihol telefón, začal mu vysvetľovať, že má kúpiť aj 4, alebo lepšie, 6 ks "slovníčkov" - a potom mu za drahé peniaze za telefón vysvetlil ešte i to, že načo to bude dobré, keď ich kúpia...

 

Zložil a začal podrobnú analýzu problému. Nezdržal sa, a nakoniec došlo aj na krik, lebo náš brigádnik mu chcel dobromyseľne vysvetľovať jeden veľmi dobrý systém, ktorý on poznal, vhodný na  to, aby sa pri firemných autách na nič podstatného v údržbe nezabudlo. Nevedel chudák pochopiť, že šéf, hoci sa na názor pýtal, chce presadiť jedine ten svoj, a každý nesúhlasný názor ho môže len vydráždiť a priviesť ku zvýšeniu tlaku a ku kriku.

 

Ale šéf napokon telefonoval ešte raz: uvedomil si, že slovníky ho vyjdú draho, a preto rozhodol, že nebudú sa kupovať nové. A tak zatelefonoval svojim podriadeným, ktorým pôvodne kázal kúpiť tie slovníky, že nie, nech nekupujú, lebo bude úplne stačiť vytrhnúť tie popísané listy. (Čo na tom, že tie telefonáty boli napokon drahšie, ako slovníky, nevadí!) 

 

...

 

Na druhý deň ráno, keď som (so zálohou v peňaženke, ktorú šéf napokon bez problémov odsúhlasil),  rozprávala svojmu kolegovi o mojom "presčasovaní", zastavil ma slovami: "Veď ja viem, ja som tie vytrhnuté listy prepisoval do tých prázdnych slovníkov!"

 

No, aspoň že kolega zarobil, lebo je platený momentálne hodinovo.

 

A tak máme v autách tie staré slovníky, s tými istými údajmi ako doteraz, asi si šéf predsa len uvedomil, že tie údaje majú svoju cenu! Slovníky majú síce trochu menej strán, ako predtým, ale môj šéf sa presadil, ukázal, kto je tu múdry i to, kto u nás vo firme rozhoduje.

 

...

 

Dnes poobede vošiel do kancelárie, asi sa chcel pozrieť, kto tam ešte trčí: Bola som tam zhodou okolností len ja. Aj sa mi prihovoril. A celkom milo a ľudsky. Porozprával mi o ježkovi,  ktorý sa každý večer pri ňom asi meter od neho vzdialený, kŕmi, ak mu niečo hodí, a nebojí sa...  a pripadal mi milý. Šéf (jasné, že aj ježko).

 

A potom mi povedal, že tú klimatizáciu, čo máme v kancelárii, aby sme si zapínali, pretože ten život aj tak nie je bohviečo a on na elektrine šetriť nebude, nech si ju púšťame, aby sme si aspoň trochu spríjemnili život...

 

---