Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seBláznivá úvaha
20. 07. 2004
2
0
2651
Autor
zvedavec
Bláznivá úvaha
(ale dokážte mi, že to tak nie je!)
Stratil sa mi Optipesimista.
Preciťujem pocit straty, že ho tu nenachádzam. Aj keď naše písomné kontakty neboli zase tak časté.
Viem, žije svoj skutočný život, s množstvom dotykov, slov a myšlienok. Veď to len ON sa musel zo zoznamu autorov vymazať.
Pre mňa je stratený. Ten, za koho som ho mala. Aj keď možno ho stretávam, možno čítam, čo napíše – no s iným podpisom. On vie a ja nie. A možno je tu, ale mojej pozornosti uniká...
...
Smutné, cítim po ňom prázdnotu. Ale vedľa prázdnoty po stratenom nachádzam zároveň i otázku s ukrytou nádejou!
Lebo stratili sa mi reálni ľudia. Mohla som sa ich nedávno dotknúť, počuť čo hovoria, prijať pohladenie, pocítiť výmenu mnohého pekného. Na ich mieste - priepasť. Nenaplnenie.
nie čo, ale KTO
je to nick jedného z prispievateľov na Písmáka, ktorý ma zaujal a obľúbila som si ho, vymenili sme si aj niekoľko správ, no a zmizol z Písmáka, zmazal si aj diela
teraz neviem, či sa pýtaš na meno: vieš asi čo znamená optimizmus a pesimizmus: nick svedčí mne o tom, že ten človek sa svojím prístupom pohybuje medzi tými dvoma pólmi
Maia: áno, predposratosť je prekrásny výraz. Sme zajedno.
Ja zase "posr..á" budem asi vždy v tom zmysle, že si veľkrát uvedomujem, ak niečo sa dá aj zneužiť. (Inokedy mi súvislosti zase unikajú, aj keď sú očividné.) Ibaže do niektorých vecí pôjdem už teraz aj napriek tomu - po zvážení toho, čo sa mi môže stať a prečo by som to chcela risknúť. Sú veci, ktoré vášnivo chcem, či je s tým spojené nebezpečenstvo, alebo nie. Ak by som bola príliš opatrná, asi by som mala pocit, že živorím.
"A napisala som o tom aj na svoju stranku jednu uvahu..."
:-)
ktorú? rada by som si ju pozrela
Liso: je zjavné, že mi niektoré súvislosti unikajú, aj keď inokedy kombinujem jedna radosť...tá maličkosť mi unikla, že si nielen dielo prečítaš - ale napokon, neklamem, (inak, ani si to, ako vidno aj teraz, nemôžem dovoliť)
Je to optipesimistické, čo píšeš: Rana sa určitým spôsobom po čase zacelí vždy. Niečo ale vždy ostane (našťastie). Lebo ak by sa zacelila bez stopy (jazvy, ktorá niekedy ale aj bolí)), to by som pociťovala tiež ako stratu. Nechcela by som bezbolestnosť spojenú s vymazaním zo života, len taký biely list, aj keď s celkom novými možnosťami.
Zvedavec:
Videla som to na príklade jedného priateľa, ktorý v čase, keď som sa sním zoznamovala - inde, nešiel na nete moje príspevky na rôznych fórach a poinformoval ma o tom.
Liso:
Hmm. Priatela? :) To zneje dobre!
---
co sa tyka basne, myslim si, ze strata je viac subjektivna vec ako objektivna. A tak riesenim nie je to ani tak to, ze ten nick (clovek) niekde existuje, ale ze sa zaceli rana. :)
Kazdy den sa narodi nase nove ja (presnejsie ja je iba iluzia) a to nove ja o par dni bude necitit ziadnu bolest straty. To je optimisticke nie? :)
Hm, aj mne je to luto, resp. by bolo luto....
Co uz : Taky je zivot, taky je internet. :-)
Mne by bolo luto zmazat sa, lebo by to bolo luto urcite niekomu dalsiemu, takze v tomto sa necitim slobodna, ale viazana emociami. A to, co som o urcitych ludoch popisala, tak som im to dala aj precitat. Je fakt, ze nase vztahy sa zmenili. :-)
Su ine... ziskala blok v komunikacii so mnou, lebo nerozumie mojmu vnimaniu a v urcitych veciach sa odmieta pozriet do zrkadla. To hovorim o jednom pripade, ktory bol pre mna skusenostou. A zalezalo mi na nom. Uz to nie je ono. Zistila som, ze k nej v urcitych veciach nemozem byt uprimna.
Viac-krat som na nete, nie na pismaku, niekedy nenavratne, vymenila nick, schranku, ale vzdy ma to velmi mrzelo a trpela som snad viac ako dotycni... za tento moj pocin.
Ja som uverejnila priveľa osobných vecí na Písmáku, a to aj takých, ktoré by niekto mohol zneužiť. A uverejnila som aj také príspevky, ktoré sa dajú zneužiť (sú tam moje názory, zážitky) na iných fórach a dokonca aj pod pravým menom. No, kto by chcel skúmať, dokázal by si dať dohromady Písmáka s inými fórami, navyše aj nick používam všade tento istý, možno niekde s hviezdičkou, lebo som zabudla heslo ;-).
Videla som to na príklade jedného priateľa, ktorý v čase, keď som sa sním zoznamovala - inde, nešiel na nete moje príspevky na rôznych fórach a poinformoval ma o tom.
Takže viem, že čokoľvek napísem, niekto si to môže zistiť, že je to odo mňa, ak veľmi chce.
Obcas tiez trpim vyraznou paranoiou na nete, ale momentalne mi je to uz jedno, ci ma niekto sleduje na roznych strankach a forach... Dospela som do stadia, ze to nie je podstatne. Ak ma niekto neprijme s laskou taku, aka som so vsetkym v mojej dusi, vlastne ma nikdy nepochopil, nerozumel mi, iba sa tak z nejakych dovodov sebe vlastnych tvaril.
A zneuzitie? Aj toho som sa bala, ale je to zdarne za mnou. Horsie ako riesenie dosledkov je totiz prave vlastny strach - predposratost ako hovorila moja byvala kolegyna. A napisala som o tom aj na svoju stranku jednu uvahu...
Je to zaujimave. Este som do takehoto stadia menenia nicku, alebo mazania, nedospela. Viem si predstavit, ze sa vyvojom dostanem dalej a mozno to, co som napisala mi uz bude proti srsti, ale este stale to vnimam ako podvod, lebo nie je mozno len tak zahodit cast ja, s ktorym uz nesuhlasim... No, neviem. Kazdopadne tip za podnet na zamyslenie. *
To, co píše zvedavec, je docela možné... je to opravdu škoda, že tito lidé tu nenechali ani naději na setkání.
Ja to ako podvod nevnímam. Dovoľuje to systém Písmáka.
Tak to dovoľujem aj ja :-). Aj sebe také niečo dovoľujem, cítim sa byť slobodná. I keď sa na nič také zatiaľ nechystám.
A navyše môžu byť aj iné možnosti: viem si predstaviť, že môžu byť ľudia, ktorí, keby sa dozvedeli o tom, čo som tu popísala (aj o nich), vedeli by mi život veľmi znepríjemniť. A iné moje priznania by vedeli zase zneužiť. Ľudia sú rôzni, niekedy sa treba aj chrániť.
A niekedy môže zaúradovať zase depresia, neviem, čo sa stalo, len mi je fakt ľúto, že niketo z mojich známych je nedosiahnuteľný.
Zajímavé - Optipesimistu jsem neznala, ale mně záhadně zmizela Simona, když kliknu její nick - objeví se prázdná stránka, její nick zmizel i v seznamu autorů... Je docela možné, že se ti autoři smazali sami, ale pak je to veliká škoda - i když už třeba nemají inspiraci k psaní, mohli nám tu svá díla zanechat, někdo by si je jistě rád přečetl.
Vďaka :-)
- možno zmenili identitu, možno vidia svet ináč, a čo zanechali pod týmto nickom, sa imnevidelo vhodným ukazovať svetu, možno...ktovie prečo, ale také je ich rozhodnutie, škoda že nenechali už ani len nádej na "stretnutie".