Petržalská idylka

Kráčam si len tak nevinne od zastávky smerom k domu

Vtom zbadám lúče naivné, čo derú sa spod stromu

Ktovie, čo čakal by romantický básnik

...či svetlo života, či lásky nebotyčnej,

pravda sa skryla celkom inde...

- v sinavom tieni lampy pouličnej.

Podídem bližšie, času dosť, neveriac očiam vlastným

Čo tušia temnú postavu pod svetlom plachým, jasným

Lež predsudky vyskočili z lesa počerného

...bez zmyslu, opory, preťali, potvory,

nevinnosť chvíle aktuálnej...

Čakajúc ihly do žily tej trosky málovravnej.

Však tak, ako to už rado býva,

skutočnosť bola celkom iná...

Pod rúškom tajomného plášťa tulák sa skrýval vzdelaný,

V tureckom sede čítal si listy tej knihy v pevnom viazaní...