Duch dymu

temnota okolo, v hlave víria tiene

očami blúdi, nikoho nevidí

len duchov dymu

ponára sa do tmavej bažiny

rukami tápa v čiernej hmle

hustá spleť spomienok ju však nepustí ďalej

sedí v kúte, nemo krúti hlavou

stále neverí v budúcnosť a

minulosť je príliš blízko.

zatacká sa v osamelom tichu

spraví krok, dva, tri

tiene dymu ju doháňajú

nechce sa vzdať

rukami šedú čerň rozháňa

no stále ich čosi spája.

mĺkvo si sadne

vyčerpaná bezútešným odporom

zavrie oči v bolestnom očakávaní

ruky sa jej rozplynú

telo sa ponára do seba

už len šedá škvrna plíži sa nocou.