Zahodený víkend

Na skalnatej ceste

v strede púšti

sa tiahol ostý tieň

zahodeného víkendu,

ktorý bol stlačený

do dvoch úrovní:

po prvej stránke žena plakala,

keď stratila náhrdelník,

ktorý sa roztrhol po zasrihnutí

ofiny siahajúcej po prsia

a v poslednej stránke muž

sa ospravedlnil za vypitie

všetkej živej vody na okolí

tisíc míľ zverokruhu -

stali sa z nich zvery,

hádali sa, bili,

ráno sny mu zverí,

vypijú si cherry,

dotknú sa ich pery

a večer plače pre rozhodnutie.

Na skalnatej ceste

v strede púšti

sa tiahol osrý tieň

zahodeného víkendu,

ktorý sa našiel zavesený

v tmavej skrini motela,

niejde v kúte za rohom

pri dverách, čo smerovali

do podzemných miestností:

žena sa pohrala s citmi jeho

a smiala sa s priateľkou,

čo podnikala s ňou záťahy

na nočné splnné podniky,

v ktorých spala s otvorenými očami

a muž, mladé dieťa

naivného veku tieto oči zatvoril

a kašľal čierny ruský čaj

po odpití z jej pohára

a otrava to bola vraj,

tak už príde raj.

Láska, to je ohava!

---