Ráno

Zobudil som sa v cudzom byte. V hlave rozzúrený býk divo búšiaci na múry svojho väzenia. Svitá a tak si, opierajúc sa o parapetnú dosku zapaľujem svoju prvú (a možno poslednú cigaretu). Vonku sa tackavo plazí postava. Svet sa preberá z bezvedomia chladivej noci a nik si nepamätá na to, čo sa dialo pred pár hodinami. Stojí vedľa mňa a rozpráva o tom aká bola krásna. Rozpráva toho veľa, ale viac mu nerozumiem. S úsmevom a cigaretou nešikovne umiestenou medzi ukazovákom a prostredníkom pravej ruky, pritakávam. Vonku svitá a cez otvorené okno sa k mojim nohám prevaľuje práve prebudený vzduch blednúcej noci. Jeho nezrozumiteľný hlas zaspal v kresle a ja dopíjam pohár naplnený niečím, čo by mohlo byť vínom. Oblaky sa hanblivo halia ružovým závojom a hmla sa rozplýva pomedzi domy. Ten býk v hlave je tiež unavený, sedí v kúte a ticho fučí. Špinavé poháre, plný popolník a misa zvyškov meniacich sa na moje raňajky automaticky presúvam bližšie k umývadlu. Z kresla chraptí ten hlas a ešte raz povie: „Krásna...“. A ja berúc zo stola poslednú cigaretu, zatvárajúc za sebou dvere bytu, mením sa na tackavo plaziacu sa postavu...

---