letná láska

..........bol jeden z tých sparných letných dní, ktoré ako magnet priťahujú búrky a práve jedna z nich neškodná a neopakovateľná prebiehala nad hlavou Neli, ktorá ju vonkoncom akoby ani nevnímala. Mlčky sedela na schodoch vedúcich do jej dovolenkovej chatky , dažďové kvapky jej stekali po tvári, máčali jej odev, vlasy, zdobili jej nežnú tvár, putovali po jej perách a končili na jej srdci. Keď ste ju pozorovali mali ste chvíľami pocit akoby sa v tom vyžívala. Kto Nelu poznal, vedel, že tomu tak naozaj je . Milovala dážď hlavne cez letné obdobie, obdivovala jeho náhli neočakávaný príchod a zároveň aj odchod. Na nič sa nepýtal, o nič nežiadal ako znenazdajky prišiel tak aj odišiel. A to bolo to fascinujúce, to zaujímavé a záhadné zároveň. Bol to prírodný živel, posol prírody predzvesť niečoho, čo muselo neodvratne prísť, či odísť.........

Nela znenazdajky otvorila oči tvár mala zmáčanú od dažďa , vedela, že by sa mala zdvihnúť a odísť lebo si o nej niekto pomyslí, že je blázon, no bolo jej tak úžasne, cítila sa tak voľne a bezstarostne. Mala chuť rozbehnúť sa a skočiť do blízkeho jazierka, ľahnúť si na znak a len tak ležať na vode a nechať sa hladiť kvapkami dažďa, bolo by to síce číre bláznovstvo, no velice príjemné. Aj bez toho si tu ľudia, ktorí si prišli oddýchnuť a dovolenkovať ako ona, určite o nej mysleli , že je nanajvýš čudná, či zvláštna. Nela vyhľadávala samotu a súkromie, s nikým sa tu nepriatelila, nikoho nevyhľadávala. Bola zahĺbená do kníh , ktoré si zo sebou priniesla a väčšinu času trávievala na deke pri vode opaľovaním alebo čabraním sa vo vode, čítaním a nanajvýš nenápadným pozorovaním okolia. Nemala v povahe chodiť niekde sama a aj na túto dovolenku ju vlastne bez jej vedomia prihlásila jej sestra , ktorá sa nemohla pozerať na to ako každú voľnú chvíľu Nela trávi len a len doma zahrabaná v knihách. Keď prišiel poukaz na jej meno, pre jednu osobu, nemala inej možnosti len si nahlásiť dovolenku, zbaliť sa a hajde niekde tam na Zelenú vodu. Jediné, čo ju pri pomyslení na tú nútenú dovolenku tešilo ,bola skutočnosť , že bude takmer sama a bude sa môcť oddávať leňošeniu na slniečku, čo priam zbožňovala. Bola to jej nezbytná energia, ktorou sa vždy cez leto do sýtosti nabila aby mohla potom fungovať. Ležať si bezstarostne na deke celí deň, nechať slniečko nech láska a hladí jej pokožku, to bolo presne to, čo potrebovala, byť opálená ako čokoláda a dodať si troška sebadôvery.

Preto teraz keď slniečko ukrylo svoje láskyplné lúče za tmavé oblaky a dalo možnosť dažďovým kvapkám nech sa prejavia v celej svojej nádhere, sedela tu a vychutnávala si ten slastný pocit. Vedela , že by bolo na čase zdvihnúť sa a odísť do chatky, no vôbec sa jej nechcelo. Načo utekať od toho, kde je vám príjemne a dobre zároveň, prečo sa strániť toho balzamu, ktorí dážď pre ňu jednoznačne teraz predstavoval. Mala takí zvláštny pocit, že určite nieje jediná kto to cíti práve takto, kto je svojim spôsobom tak trochu blázon. Pri týchto myšlienkach jej zrak zavadil o neďaleký breh vody pri , ktorom na jej veľké počudovanie zazrela sedieť záhadného mladého muža, ktorí hompáľal nohami vo vode, nastavoval svoju tvár kvapkám dažďa a bolo viac ako zrejmé, že si to jednoznačne užíva. Nela nemohla uveriť vlastným očiam. Žeby sa na tomto svete predsa len našiel práve takí blázon ako ona? Až na to ,že on bol jednoznačne odvážnejší a spontánnejší ako ona, keďže nemal zábrany máchať sa teraz bez problémov vo vode a patrične si to užívať, bol práve takí blázon ako ona ak nie ešte väčší. A toto zistenie bolo pre ňu viac ako príjemné, bolo pre ňu záhadou kde sa tu tak znenazdajky objavil, dokonca ani len netušila, či je tu niekde na blízku ubytovaný alebo len tadiaľto prechádza. Rozhodnutá skúsiť to na svoje počudovanie nejako zistiť a po ceste si vymyslieť rozumnú zámienku, prečo ho ide otravovať v jeho rozjímaní, vzápetí zistila, že vo chvíľach kedy nad ním premýšľala opäť práve tak záhadne ako sa objavil tak aj zmizol. Prvý krát v živote bola spontánna a chcela ísť niekoho cudzieho osloviť, keď ten dotyčný ju predbehne a pre istotu jej zmizne z dohľadu. Bolo to naozaj viac ako komické. Nela s určitým sklamaním a zármutkom, hodila spiatočku a pomalým no predsa tak nejak odvážnym či krokom plným odhodlania kráčala naspäť ku svojej chatke. Dumala nad tým záhadným mladým mužom, kto to len mohol byť a prečo sa tak záhadne zjavil a ešte záhadnejšie zmizol. Bolo to tajomné a záhadné zároveň. Nela bola rozhodnutá pre dnešok hodiť to za hlavu ,,ráno múdrejšie večera“ a zároveň si uvedomila , že na vlastné prekvapenie sa jej chce tak veeeeľmi spať, oči sa jej znenazdajky sami začali privierať a cítila sa unavená a ospalá. Počasie bolo ako stvorené na vylihovanie v posteli, akoby ju to lákalo k spinkaniu a oddychovaniu. Vôbec nemala v úmysle s tým bojovať, jednoducho sa tomu dobrovoľne a celkom rada poddala až na jeden detail, ktorý ju prinútil ísť do kúpeľne a zhodiť zo seba to premočené oblečenie. Zo spánkom na pokraji viečok, zhodila zo seba všetky kusy mokrého šatstva, po pamäti našmátrala župan, ktorí tam niekde mal visieť, unavene si ho navliekla na svoje skrehnuté telo a šuchtavým krokom sa premiestnila do malinkej miestnosti v ktorej sa vynímala predsa len v pomere s veľkosťou izby, obrovská posteľ, na ktorú sa Nela s chuťou hodila. Cítila sa tak úžasne, popotiahla ešte prikrývku , ktorú priľahla svojím drobným unaveným telom, ako tak sa do nej zamotala a so šťastným úsmevom na tvári privrela svoje unavené viečka a nechala sa slastne unášať do ríše snov.

Ráno, do ktorého sa prebudila, vlastne, ktoré ju drzo a bez opýtania prebudilo, svojimi zvedavými hrejivými ľúčami, bolo jednoducho prekrásne. Napokon ako všetky rána pol letnej búrke. Vonku trilkovali speváčikovia, skákali z konára na konár a tešili sa z toho prekrásneho slnečného rána, rybky v jazere radostne plávali a vystrájali rôzne akrobatické kúsky akoby tým chceli svetu dať najavo , že sú šťastné a mienia si tento dnešný slnečný deň patrične užiť. Nela sa popreťahovala , zazívala a rezkým krokom vyskočila s postieľky, okno otvorila dokorán a kochala sa tou nádherou akú jej ten pohľad určite poskytoval. Všade kde jej oko dovidelo prevládala radosť a nadšenie, práve také aké sa ukrývalo aj v jej srdiečku. Okno nechala dokorán nech ku nej prichádza tá radosť a šťastie, odcupitala do kúpeľne, ošpliechala sa, vlastne ovlažila studenou vodou, zubnou kefkou ledabolo pobehala po svojich neposlušných zúbkoch, s ktorými mala viac starostí ako radostí, ešte to všetko narýchlo vypláchnuť, hrebeňom si prečesala dlhú záplavu gaštanových vlasov , ktoré jej siahali niže pása, dalo jej to trošku zabrať lebo po včerajšom dni ich mala pomotané a polepené, keďže večer jej únava bola silnejšia ako potreba postarať sa o svoje vlasy, z malými problémami a predsa z úspechom premenila tú kopu spletaníc na prekrásnu lesklú hrivu. Rýchlim pohybom ruky hodila vlasy na chrbát, naniesla tenkú vrstvu na svoju opálenú tvár, rozhodnutá ísť sa čo najrýchlejšie obliecť, niečo rýchle zbaštit a ísť sa opaľovať. Otvorila niečo , čo sa podobalo na skriňu, našmátrala svoje obľúbené dvojdielne plavky žltej farby z potiskom drobných kvietkov, obliekla si ich na svoje opálené a docela správne zaokrúhlené telo. Nela dobre vedela, že jej telo nemá dokonalé krivky práve preto nemala o sebe ani ktovieakú ideálnu mienku, no v porovnaní s inými si hovorila , že je na tom ešte stále docela fajn. Bola nižšej postavy, širšie boky, pás tak akurát a jej bruško niekedy ploché inokedy vôbec nie, no a prsia, to bola v podstate jedna z jej tak zvaných predností, na ktorých si ovšem ktovieako nezakladala . Vždy sa brala ako celok, ako bytosť, ktorá má v sebe omnoho viac ako len výzor. Vedela, že dnes na tom svet stavia, no nie ten jej, jej svet bol úplne o inom, nestavala v ňom na piedestál krásu a dokonalosť, ale nehu, lásku, pochopenie, krásu srdca a duše, to bolo to, čo bolo pre ňu smerodatné a dôležité. Hrdinky jej obľúbených románov boli vždy svojim spôsobom tak trochu iné, vymykali sa normálu, lebo často nevynikali krásou ale umom, dobrotou, nehou, pozornosťou, láskou k deťom , či zvieratám. Zaujal ju často postoj mužov, ktorý o jej hrdinky prejavili záujem, lebo oni na nich to, že boli iné považovali za prednosť, vždy si na nich našli niečo krásne, niečo prečo práve oni boli blízke ich srdcu. A z ich ,podľa názoru iných nedostatkov , oni spravili prednosti. Nela preto bola dodnes sama, lebo nestretla nikoho , kto by v jej čudesnom správaní a v prazvláštnom pohľade na svet videl prednosť. Každý kto ju spoznal a oboznámil sa z jej postojom k životu, s názormi na určitú vec, díval sa na ňu akoby bola z iného sveta. Už len tím , že sex stavala niekde na posledné miesto v rebríčku hodnôt a dôležitostí ( nie neodsudzovala ho, ba v zásade sa dalo povedať, že aj jej bol viac než príjemný) no nestavala ho na piedestál, nebol pre ňu takí dôležitý a prvoradí, brala ho ako samozrejmé vyvrcholenie vzťahu a jeho súčasťou no odmietala na ňom zakladať svoj vzťah a riešiť ním prípadné problémy , či hádky. Už ju unavovala dnešná doba kedy každý hovoril len o ,,tom“...všetko sa točilo o ,,tom“- inzeráty, práca, tlač, filmy všetko toho bolo plné a miestami mala pocit, že mnohým to už lezie na mozog. Ako by sa svet zbláznil, nebolo tabu o tom hovoriť, preferovať to a tak to tu potom aj podľa Nelinho názoru aj vďaka tomu vyzeralo.

Ale Nela nechcela v tejto chvíli na takéto myšlienky ani len pomyslieť, bola na dovolenke takže žiadne pochmúrne myšlienky neboli dovolené. Musela a samozrejme aj chcela myslieť len a len pozitívne. Tak si na svoje drobné, nie dokonalé a predsa svojim spôsobom príťažlivé telo naniesla v hojných vrstvách olej na opaľovanie, cez plece prehodila osušku, do tašky prihodila krabicu džúsu, nechcelo sa jej zdržiavať raňajkovaním tak si k tej spúste pre ňu potrebných maličkostí prihodila aj zopár sušienok a nejaké tie slané tyčinky, nasadila slnečné okuliare, šiltovku a už, už chcela vyraziť, keď si v tom uvedomila ,že by si snáď aj mohla na seba ešte niečo obliecť, i keď bolo pravdou, že jazierko bolo zopár metrov no predsa len , pre ten dobrí pocit, chcelo to aspoň niečo a tak si natiahla aspoň riflovú minisukňu, ktorá keďže bolo leto viac odhaľovala ako zakrývala, ale veď to predsa neodmysliteľne patrilo k letu.

Bola pripravená vyraziť.

Pri vode bolo už zopár odvážlivcov, Nela si rozprestrela deku na svojom zvyčajnom, obľúbenom mieste hneď pri vode, osušku prehodila na deku, pri pokuse zobliecť zo seba sukňu, takmer sa jej podarilo dať si dole aj spodnú časť plaviek, pri pomyslení akú katastrofu, či vzruchu by tento jej nešťastný (a možno pre niečie oči predsa len šťastný) kúsok priniesol, vyskočil jej na tvári malí rumenec a jej tvár zdobil očarujúci úsmev, nemala ani len potuchy aká bola v tej chvíli očarujúca, keby vedela ako nesmierne jej to pristalo, určite by sa takto od srdca usmievala častejšie. Pravdou však bolo, že Nela mala o svojom úsmeve neblahú mienku, raz mala takí bláznivý deň a chcela podľa rady jednej úspešnej a príťažlivej ženy len tak zo špásu precvičiť si svoj úsmev pred zrkadlom aby mohla byť vďaka nemu aspoň ako tak pre niekoho príťažlivá. No to, čo videla v zrkadle pri tom strojenom, umelom úsmeve ju nanajvýš tak rozosmialo no príťažlivou, či nebodaj zaujímavou určite nespravilo. A tak sa rozhodla, že takéto rady prenechá tím, ktoré o to stoja a určite im to pomôže s vedomím, že ona medzi ne rozhodne nepatrí. Tak sa teda po tom neúspešnom pokuse vyzliecť zo seba sukňu, pokúsila o niečo zdarilejší druhý pokus a ten bol na jej veľkú radosť bez akejkoľvek nehody, sukňa preto skončila úspešne na zemi (pravdaže bez spodného diela plaviek), Nela si vlasy stočila do uzla a ukryla ich pod šiltovku s vedomím , že jej nie najideálnejšie ušká, mohli by aj trochu viac priliehať, žiaľ veľmi dobre vedela, že v tomto smere k nej nebola matka príroda( či rodinné gény )moc zhovievavé a ich odchýlenie jej na príťažlivosti moc nepridávalo, no naučila sa s tím žiť a brala to už ako svoju neodmysliteľnú súčasť i keď pravdou bolo, že pri pohľade do zrkadla kedy sa pokúsila vytvoriť zo svojich vlasov trochu iný účes, nielenže to skončilo vždy pri tom istom a sem tam bola na to aj dosť nahnevaná, či smutná, no jednoducho nemala moc na výber ak nechcela príliš priťahovať pozornosť na svoje ,,radary“ ako ich Nela zo srandy vždy volala. Nela nezabudla ani na slnečné okuliare , vďaka , ktorým bola aj aspoň v akej takej anonymite, zároveň jej oči chránili pred ostrými slnečnými ľúčami a mohla aj nenápadne pozorovať ľudí vôkol seba, čo bývalo často veľmi zábavné. Zaujala svoju zvyčajnú polohu ležiac na brušku otočená tak aby mala dobrí výhľad na vodu a zároveň aj na dianie vôkol seba .Otvorila knihu, ktorú mala páve rozčítanú a pustila sa hltavo do čítania, sem tam zmapovala dianie sa okolo seba a pokiaľ sa nič zaujímavé nedialo, vrátila sa naspäť ku knihe. Tak veľmi sa chcela na to čítanie sústrediť, no jej nezbedné myšlienky utiekali sa stále k tomu včerajšiemu neznámemu. Nie a nie jej zísť z mysle, keď už chcela hodiť za hlavu myšlienky na niekoho kto nebol možno ani skutočný, zachytila neďaleko svojej maličkosti, pohyb, ktorí jej bol tak veľmi povedomí , mladí muž, ktorí sedel na brehu jazierka a hompáľal nohami vo vode akoby sa rozhodoval, či sa ponoriť do tej ešte asi chladnej vody alebo sa nechať rozmaznávať hrejivými ľúčami slniečka , jej neskutočne pripomenul mladíka zo včera, tie isté pohodové pohyby, tie isté čierne vlasy, snáď aj tá celková silueta by sedela, ako by mladík cítil, že ho pozoruje pootočil svoj bádaví pohľad jej smerom, Nela sa prvý moment zahanbila a spanikárila , no hneď na to si uvedomila, že je predsa svojim spôsobom v utajení, šilc jej zakrýval tvár, nehovoriac už o jej okuliaroch, bola zamaskovaná a určite nemohol ani len tušiť , že pozorovala práve jeho. Nela si všimla , že ju so záujmom pozoruje akoby ju chcel niekam zaradiť no pravdepodobne si nebol istý kam. Po krátkom pátravom pohľade, ktorým ju obdaril sa opäť sústredil na vodu a vzápetí na to skočil krásnu ladnú šípku a zmizol pod vodou, vynoril sa priamo pred Neliným pátravým zrakom. Nela nenápadne sklopila zrak a tvárila sa, že zaujato študuje knihu, Keď tu zrazu ten neznámi mladík prehovoril:

Nela zdvihla svoj pohľad smerom k neznámemu s pocitom, že to snáď ani nieje možné, naozaj sa to pýtal práve jej? Prvý moment zostala v rozpakoch a nevedela, čo povedať.

Tajomný neznámi opäť prehovoril. Ak ťa nebodaj otravujem, môžem sa pristaviť aj neskôr.

To už Nela nezaváhala a vykoktala ,,Nie, samozrejme , že nie- neotravuješ“.

Tvoj včerajší dojem bol viac než presný. Povedala by som, že sme boli na tom rovnako. Neznámi ju prekvapil začudovaným pohľadom, ty si ma včera videla? Myslel som, že si tak zaujatá tou búrkou a natoľko tak nejak smutne šťastná, že nikoho vôkol seba nevnímaš. Chcel som sa ti prihovoriť, no usúdil som, že chceš byť asi radšej sama, pretože na mňa už od prvej chvíle ako si sem prišla pôsobíš akoby uzavreto a smutne.

Ja, všimla som si ťa na brehu jazierka, no náhle si zmizol a nedal mi príležitosť priblížiť sa k tebe. Neznámi mladík ju obdaril srdečným úsmevom, keby som bol čo i len tušil, bol by som tam bol zotrval určite omnoho dlhšie.....

Vlastne mal by som sa predstaviť, ja som ,,Tomáš“ ale známi mi hovoria ,,Tom“.

Zvedavo sa pozrel na Nelu , hltavo čakajúc na jej reakciu. Nela sa zdvihla z deky, kľakla si podala Tomovi ruku a potichu povedala, ja som ,,Nela“, teší ma.

Mňa viac, povedal Tom. Všimol som si , že veľa čítaš, romantiku však? Hodí sa to k tebe, od chvíle kedy som si ťa tu všimol pôsobíš na mňa tak nežne a zraniteľne, bolo mi jasné, že si určite veľmi romantické stvorenie. To, že čítaš knihy s takou tematikou mi len moje domnienky potvrdilo.

Nela naňho v nemom úžase hľadela, ešteže mala okuliare a tú šiltovku, lebo inak by si o nej určite myslel, že je bláznivá, pretože by videl jej prekvapený a zároveň zbožný pohľad, ktorí mu venovala. Nevedela, čo na to povedať, nechcela vypadať ako hlupaňa, nechcela však ani trepnúť nejakú hlúposť a odohnať ho od seba ešte skôr ako ho aspoň trošku spozná a pokúsi sa získať si jeho sympatie. A ty si na tom ako s čítaním kníh? Je mi jasné, že ako muž určite uprednostňuješ iný žáner.

Tom sa usmial a povedal, ak sa ti mám priznať, mám za sebou aj nejednu tú romantickú knihu, no poväčšine čítam vesterny , dobrodružné a s hororovou tematikou. Jednou z mojich prvých a najobľúbenejších je a vždy bude Tarzan z rodu opíc, myslím si , že je to nielen hrdina dievčenských sŕdc ale aj vzor chlapčenských ideálov.

Čítaš mi moje myšlienky a berieš z úst moje názory, ja to cítim páve tak, Tarzan bol od dievčenských čias mojim hrdinom, prečítala som všetky možné vydania, ktoré sa mi podarilo zohnať, je to jedna z tých skvelých a nezabudnuteľných kníh, práve tak aj jej ďalšie pokračovania, ktoré ale málokto pozná. Vieš Tom aj vesternovky, sú môjmu srdcu veľmi blízke, na tých od Zane Grea som vyrastala, bol to môj obľúbený spisovateľ, v jeho knihách sa snúbila romantika ruku v ruke s dobrodružstvom.

Dalo by sa povedať, že páve v takomto smere sa uberal rozhovor Neli a Toma, ešte dosť dlho, rozoberali spolu spústu kníh, ktoré prečítali a zisťovali, že majú toho veľa spoločného.

Keď už im bolo veľmi horúco, Tom navrhol aby sa išli ochladiť do vody, bol zároveň nesmierne zvedaví akej farby má Nelinka, ako jej sám pre seba hovoril, oči. Lebo za celí ten čas , čo sa spolu tak príjemne a zaujímavo zhovárali, jej oči boli stále ukryté za slnečnými okuliarami. Na jeho veľkú radosť, si ich Nelinka predsa len konečne zložila a Tom zistil, že ich má prekrásne, tajomné , zelené oči farby prírody, úprimné, nežné a zraniteľné zároveň. Keď sa s určitým ostychom zodvihla z deky, naskytol sa mu pohľad na celú jej postavu, mal pocit akoby sa bála ukázať sa pred ním v celej svojej kráse, lebo podľa neho, pre jeho pohľad krásna určite bola. Nie nebola ako modelka, práve naopak, podľa neho bola omnoho krajšia, vôbec nič jej nechýbalo, bola zaokrúhlená na tých správnych miestach a vedel, že ak bude mať tú česť, smieť sa jej raz , čo i len letmo dotknúť, nebude mať strach, že sa pri jeho dotyku od štíhlosti rozsype. Na jej nezvyčajnom a predsa príťažlivom výzore jej pridávalo aj do hneda opálené telo, čo bolo určite veľkou prednosťou, biela sa na nej musela určite vynímať skvele. Vlastne aj plavky, ktoré na sebe mala sa ku nej skvele hodili, podčiarkovali na nej to prekrásne opaľovanie a i keď ona si to zjavne neuvedomovala, na to bola moc nesmelá a skromná, jej opálené telo priťahovali nejeden mužský pohľad, ktorí sa za ňou s obdivom pozrel. Tom mal pocit, že je na ňu právom hrdí, vedel, že mu nepatrí, teda jej sympatie, no cítil k nej nesmiernu náklonnosť, pre jej jednoduchosť, svojskosť, preto, že vo svojej podstate bola pravdepodobne rovnakí blázon ako on.

Nela mal nesmierny strach zložiť si okuliare, bolo jej s ním tak nesmierne príjemne, nechcela aby si všimol jej rozpaky. No keď jej navrhol aby sa išli okúpať, bola tým nadšená a zároveň vystrašená lebo si musela dať dole okuliare a postaviť sa. Takže sa Tomovi naskytne jedinečný pohľad na všetky jej nedostatky. Kútikom oka sa snažila nenápadne zachytiť jeho pohľad a vyčítal z neho jeho reakciu na svoje telo, mala pocit ,že sa asi zblázni, alebo žeby bol blázon on? Badateľne sa usmieval, hľadel na ňu akoby bola najkrajšie stvorenie na svete, to sa jej snáď len snívalo, to predsa nemôže byť pravda, žeby sa mu naozaj páčila? Práve jemu. Veď bol takí príťažliví, takí neobyčajný, určite si mohol preberať, tak prečo na ňu tak zožne hľadí??????????????????

Pomalým neistím, no predsa odhodlaním krokom ho Nela nasledovala do vody. Tom sa začal rýchlim tempom od nej zavolať, keď si uvedomil, že je sám. Obzrel sa a zbadal, že Nelinka pláva, no len pri brehu, náhlivo sa otočil a zamieril k nej. Bojíš sa vody? Keď nejdeš ďalej od brehu?- spýtal sa.

Nie, to ani nie, ale poviem to tak, som istejšia keď mám pevnú pôdu pod nohami, rýchlo sa unavím a preto zbytočne neriskujem a nevzďaľujem sa ďalej od brehu.

To je pochopiteľné a chápem to, povedal Tom. No ak by si ,si to predsa len rozmyslela, bol by som rád, môžeš mi veriť, ja dám na teba pozor a sľubujem, že nepôjdeme ďaleko. Nela sa nenechala dlho prehovárať, tak veľmi mu chcela byť na blízku, povedala si, že aj tak nepôjde ďaleko a tak sa vybrala popri Tomovi pomalým tempom. Tom ju stále pozoroval a to Nelu tak trošku znervózňovalo a mala pocit, že sa vďaka tomu unavila rýchlejšie ako mala vo zvyku, dochádzali jej sily, Tom to spozoroval a hneď sa ku nej priblížil, neboj sa som pri tebe zašepkal, chyť sa ma, ja budem plávať za nás oboch. Nela celá vystrašená, pevne uchopila Toma za rameno, no Tom ju zobral do náručia(šťastný, že sa jej smie dotýkať a cítiť ju tak blízko pri sebe) a plával s ňou ku brehu, tam ju posadil a nechal ju trošku vydýchať. Ďakujem, povedala Nela potichu, som jednoducho nešikovná. ,,Nie“ povedal Tom, vôbec nie, jednoducho nie si zvyknutá to je všetko, to sa mi stávalo kedysi tiež, vôbec nič si z toho nerob, hlavné je že nepreceňuješ svoje sily keď si sama a vieš , čo si môžeš dovoliť.

Tom očarene hľadel na vystrašenú Nelinku ako lapá po dychu, ako sa jej rýchlo nadvihuje hrudník, kvapky vody jej stekali po hrudi a končili niekde za okrajom plaviek, jej hnedé telo sa lesklo pod ľúčami slnka a ona nemala ani len tušenia akí ňou bol Tom unesený. Tak veľmi rád by si ju bol ukryl do náručia a utíšil jej rýchlo bijúce vystrašené srdiečko. Keď s ňou plával v náručí mal pocit, že jej od toho rýchleho tlkotu vyskočí srdiečko z hrude, jeho tlkot bol takí rýchli a zreteľní, len Tom netušil, či je to od strachu z toho, čo sa práve udialo alebo z jeho blízkosti. No napriek tomu bol vďační za tieto okamihy. Po chvíli sa Nelinka ukľudnila a bolo na nej badať , že je opäť v pohode. Vo vode sa bláznili deti a sem tam sa spŕška vody ušla aj im dvom, v tom Nelinke šibalsky zasvietili oči a nenápadne postupovala do vody, než si Tom stihol uvedomiť , čo Nelinka zamýšľa Zmáčala ho náhla a nečakaná spŕška vody, ktorá k nemu zavítal z Nelinkinho náručia, Tom neváhal a vrhol sa do vody z a Nelinkou, takto sa tam čápali a špliechali ako dve malé deti, očividne boli vo svojom živle, naháňali sa a vracali si to zo zjavným potešením a radosťou, sem tam sa Nelinka zakoptala, ak sa tomu tak ovšem dalo povedať, keďže sa ešte stále nachádzali vo vode a pokaždé skončila v Tomovom náručí, lebo bol vždy pohotoví a rýchli, nezaváhal ani okamih a bol vždy v tom okamihu pri nej. Pri jednom z týchto takzvaných zakopnutí odletela Nelinke z hlavy šiltovka a Tomovi sa naskytol pohľad na záplavu vlasov, ktoré sa Nelinke uvolnili spod šiltovky a rozprestreli sa v celej svojej nádhere na jej chrbte. Tom zostal zarazene a bez slova stáť a hľadieť na tú nádheru. Bol viac ako prekvapení, opäť niečo čím ho dokázala prekvapiť a zaskočiť, netušil , že má také prekrásne dlhé vlasy, vždy keď ju videl mala šiltovku a včera v tom daždi ich mala vypnuté a mokré, takže si vôbec neuvedomoval, že by ich mohla mať také dlhé.

Nelinka, máš prekrásne vlasy a neuveriteľne ti pristanú, potichu zašepkal Tom. Nelinka ho obdarila ostýchavým a práve tak šťastným úsmevom, chytila do dlane šiltovku, ktorú nadnášala voda a nasadila ju Tomovi na hlavu, povedala by som, že tebe pristane rozhodne viac a opäť sa usmiala.................

Takto tam obaja stáli usmievali sa jeden na druhého a uvedomovali si, že náhoda im priviedla do cesty jedného druhému a že zlúčila osud dvoch bláznov do jedného a odteraz už ani jeden z nich nebude sám, keď bude vonku búrka ale budú na to vždy dvaja, síce blázni, no neuveriteľne šťastný a vďačný letnej búrkovej náhode, ktorá ich tak nejak zázračne spojila dohromady, dodala im nádej a nutkanie nájsť zámienku na oslovenie toho druhého, teraz už bolo viac ako jasné, že osud chcel aby sa stretli, pretože každý z nich mal v sebe ten podnet osloviť toho druhého a keby sa to nebolo pošťastilo Tomovi, určite by si nejakú tú cestičku k nemu našla Nela. Raz darmo,, Cesty lásky sú nevyspytateľné“! a jeden nikdy nevie, čo ak raz.........................ktovie..........................