...spomienky

Bola som strašne bláznivá a ignorujúca ostatných vôkol seba. Potom
si ale prišiel Ty. Vstúpil si mi do cesty a chcel si sa na nej
podieľať spolu so mnou. Zdráhala som sa, no nečudo - malo to byť iné
ako dovtedy. Nakoniec som však súhlasila. Dôvod? Ukázal si mi, čo je
láska a zároveň si ma ju naučil cítiť - hoci možno nepriamo. A tak
sme kráčali spolu. Bola to cesta radostí ale aj útrap. Postupom času
som si ale začala uvedomovať, že tá naša cestička sa akosi
rezdeľuje. Vlastne, ako tak rozmýšľam, nikdy sa ani nespojila. Vždy
sme kráčali osobitne, len sme to nevideli. Alebo vidieť nechceli.
Vhlbujem sa do seba a hľadám príčiny každého jedného kroku -
chybného či správneho.
Spomienky na Teba vždy tak krásne bolia. Ale prečo? Však už s Tebou
byť nechcem. A je to dobrovoľné rozhodnutie. Tak prečo? Žeby si ešte
stále bol vo mne? Áno, priznávam: Stále Ťa ľúbim, ale dobre vieš, že
ja nie som to, čo potrebuješ Ty, a Ty nie si to, čo potrebujem
ja...preto chcem zabudnúť...na Teba, na miesta, ktoré sa mi s Tebou
spájajú. Ale to nie je také jednoduché, lebo s Tebou sa mi spája
všetko. Ostáva len jedno: Odísť preč! Ale som toho schopná? Som
schopná opustiť svoju rodinu, blízkych, priateľov a začať odznova?
Dokážem to? Teraz určite nie!...som na to príliš mladá a
nesamostatná. Ale raz, raz keď budem môcť, skúsim to...skúsim od
všetkého utiecť a zabudnúť...potom sa uvidí pravdivosť výroku: Čo
oči nevidia, to srdce nebolí.
No musím Ti za veľa vecí poďakovať. Čas s Tebou ma v mnohom zmenil.
Bolo to lietanie v oblakoch spojené s častými pádmi. A hoci boli tie
pády zakaždým tvrdé, neľujujem ani jeden z nich. Prečo? Mnohému ma
podučili a....ja sa rada učím:) Hoci hovorí sa, že HLUPÁK sa učí z
vlastných chýb, ale na tom teraz nezáleží. Tiež Ti ďakujem za každú
chvíľu, ktorú sme spolu prežili: či už bola krásna a úsmevná alebo
smutná a uslzená. Dôležité je to, čo sme si zo vzťahu odniesli. Bol
si pre mňa hviezdičkou, ktorá mi svietila za tmavých nocí...milovala
som to ponáranie sa do šťastia...chcela by som sa Ti ešte raz
pozrieť do očí a povedať Ti ako strašne Ťa ľúbim...vlastne, chcela
by som Ti toho povedať viac ale...už je neskoro. Vložila som do Teba
nádej a Ty si ma sklamal...možno aj ja Teba...dôležité je však to,
že sme už opäť DVAJA, a tak to je určite lepšie.
...hovorí sa, že nie je dôležité hľadať, ale nájsť...ja som našla a
zároveň stratila, no aj tak vo mne zostaneš už navždy...
...stratila som hviezdu, ale našla som slnko. Nehnevaj sa, ale
hviezdy už nepotrebujem...hviezdy padajú a ja potrebujem mať
istotu...a vracať sa už nechcem.
Prosím Ťa už len o jedno: Vráť sa späť!...pretože niečo z Teba tu
ešte zostalo...zober si to a odíď celý a odíď už navždy!!!
Na tvojej ceste Ti prajem veľa rodosti, úspechov, šťastných
koncov...ale nadovšetko Ti prajem LÁSKU...

---