O modrych ociach jedneho chlapca

Ponik bola typicka krcma v Presove. Presov bol daleko od civilizacie, upadal. Ako cely vychod, ved je to jedno. Ale stale v nom boli krcmy, kde sa obcas stretavali prazdne tvare miestnej smotanky....zasluzili umelci, inzinieri, magistri, doktori...obcas sa pridal aj nejaky docent. Tak to bolo aj v Ponikovi. Tak som raz s tisickou tlaciacou sa s mobilom v malom priestore mojho laveho vrecka a s Marlborkou v ustach otvoril dvere na ponikovi. Nieco ma takmer prinutilo pozdravit, ale neurobil som to...hambil by som sa. Dnes sa uz v krcmach nezdravi...pocul som, ze v niektorych ceskych hospodach vraj ano...ale tie budu asi v podobne zabudnutych miestach ako Presov...miestach, na ktore sa nedostanem. Sadol som si k stolu co najdalej od baru a cakal na mojho dnesneho spolocnika. Prislo mi pivko...ani neviem, kedy som si ho objednaval, hodil som casnicke dvacku....opatovala mi pohrdavy pohlad a odisla. Dym sa dal krajat a ja som len tak tupo sedel. Letmy pohlad na hodinky ma uistil, ze odchadzat z domu o pol hodiny skor nebol asi ten najlepsi napad. Horky, pomaly dym rakoviny vnikal do mojich pluc a ja som v zrkadielku na stene kontroloval, ci vyzeram aspon trosku k svetu. Chcel som si asi odklepnut popol alebo podobnu banalitku, ked sa moj a jeho pohlad stretli. Mal modre oci, ktore boli take modre, ze boli az krasne len tym ake boli modre. Nic ine som si ako heterosexual nevsimol, len pohlad. Bol zly, bol kruty keby neboli tie oci take modre bol by som ho nazval temny. Sedel tam ako sam Satan a pozeral sa mi s vysmechom do oci. Neodvratil pohlad....ani ja pozerali sme sa navzajom rovno do oci a ja som sledoval tu krutost v jeho pohlade a citil som ako sa tak trosku trasiem. Ak sa nahodou niekto docita az sem asi si povie, ze sa mi to len zdalo alebo nieco podobne ale bolo to skutocne. Videl som to.... Moj mozog ma prosil aby som sa napil piva, aby som robil cokolvek len nepozeral do tych oci. A on na mna stale hladel s vysmesnym pohladom....nestal som mu za nenavist(veril som a dodnes verim, ze z tych oci dokaze slahat blesky). Prisiel moj kolega a ja som sa prinutil sustredit na seminarku. Len obcas som hodil pohlad na jeho oci upierajuce sa rovno na mna. Rychlo sme dokoncili pracu, dopili pivo, ktore nam medzi tym znudena casnicka priniesla a napriek prehovaraniu kolegu som isiel domov....cesta bola strasna a staci mi v noci privriet vriecka a vidim jeho oci, take zle, nemilosrdne a MODRE oci.