Moja noc

ide o ucelený cyklus, jednotlivo by (pre mňa) nemali zmysel

I.

 

zmorení

padáme do postelí

každý do svojho

mora

na zvlnenom paplóne

 

viera

že prestaneme hľadať

 

kedy bude najľahšie

poslať toho druhého

kade ťažšie

 

je hlboko

 

II.

 

ostal

aj potom

čo odišiel

 

láska sa zaštopkala

do diery v ponožke

 

a mama

nezaplátaná

 

odišla aj potom

čo ostala

 

III.

 

sedíme

 

ruky sa do seba

zamotávajú

ako brečtanové lístie

 

vedia (čo my nevieme)

 

že teplo

je naša nutnosť

pred príchodom zimy

 

 

IV.

 

izba zíva

 

nakláňa sa

gúľa

tvaruje

 

všetci v nej sedíme

 

otec mlčí

mama mlčí

 

zaryto

ako po prísahe

 

starká vetrá

no nevyvetrá...

 

V.

 

naučili sme sa

všetko milovať

takto

v pohŕdaní

 

dopiť pohár v dlani

dlaň z pohára

prevrátiť naopak

 

deň dohára

deň z pohára

deň na dne

 

zakaždým do zbláznenia

počíta

sto krokov

 

kým spadne

a prebolí

 

VI.

 

v rukách stíchlo

 

dych

tuší

tlkot tepny -

 

otázku

či prídeš

a či pobežím

 

VII.

 

sedí

celkom netradične oproti

mne

 

ruky mu trčia

pred telo

volám

 

a ONO

pohýbe perami dýchne

 

uloží sa mi na prsia

stlačí oči

vykríknem

stačí

 

ono

sedí

ruky sa mu lepia

na tvár

 

chce hladiť

a chcelo by chcieť

udrieť

 

s otvorením očí

príde zistenie

že nespavosť

je ohrdnutá žena

 

ktorá si do mňa

vtláča tvár

 

VIII.

 

čím väčšia osamelosť

tým viac svetla

v ktorom sa opúšťam

noc vráža

do neónovej lampy

oslepená

padá dolu tvárou

do mláky

kde aj mesiac

môže pustiť

svoju tvár

k vode

 

IX.

 

nakoniec

ma vždy zdvihneš

 

celkom obyčajne

ako dvíha

každá mama

 

a ja viem

že aj takto

je to dobré

---