1. marec 2003

V zabudnutej tunike

čiernych vlasov, pomúčených

čistým prachom dojatia,

zhmleného, nečistého pohľadu

Priezračné kvapky krvi.

Zakuklené nemalé nepochopenia, prednes

všetkých odľahlých drám, nových

v dnešnom sivom daždi.

Spomalené minúty na želanie

stŕpnutého utrpenia,

na srdečné trasenia, zmútené

nepremylené pohyby...

Pre potrestanie sa

nezbláznim.

Neukončím svoje životabytie,

len pre niečo nevysvetliteľné.

Nepokračujem v ničom,

všeličo si dokážem ...

Aj odpustiť...

Pre mokré pierka vznášajúcej sa

ligotavej slobody

Všetko sa nanovo zafarbí

smotanovo, prekryje sa prach

vtúlený nesmelo do

môjho náručia...

Prekyprený okamih...

Čistý, odľahlý, nepodarený...

Ukrytý pre nás

Netrpezlivých...

Náter pretvárky,

nezmyteľný láskou žiadnych,

ani meravých pier...

Nádej v slobode...

Pochované možnosti

Pod všetkým tým

špinavý sneh

zblúdilej duše...

Zaprášený prelud dlhého

bytia,

osoby dlhodobo

Vzdialenej

---