Dáždnik

Prosím ťa chyť ma za ruku, chcem cítiť tvoj dotyk.

Preveď ma cez lúku, nech mám rosu na nohách bosých.

Chyť ma za pás, ochráň ma pred vetrom,

nech cítim tvoje teplo pod hrubým svetrom.

Poď, nikoho nepotrebujeme.

Ešte sme neprešli veľa miest zeme.

Budeme sa túlať jeden po druhom

a v dlaniach si postavíme dom.

Neboj sa. Nie si sám v tom svete zlom.

Chyť ma za ruku a okolo nás len prebehne ten večný zhon.

Prší, ty stojíš v daždi a pár kvapiek máš v dlani.

Poď mám dáždnik, oboch nás ochráni.

Je roztrhaný ako naše duše,

to ako ich svet kúše.

Pod čiernym dáždnikom sú diery ako hviezdy.

Mám ich rada. Všimla som si, že veľký voz nemá brzdy.

Nasadnime naň. Ty sa bojíš?

Buď kľudný. Veď stále len pod dáždnikom stojíš.

Sadnime si doň a plavme sa dolu riekou.

Budeme spolu rátať hviezdy pod dekou.

Dotknem sa hladiny a vlnky sa mi pohrajú s prstami.

Trochu ti chýba môj pohľad, tak chytíš mi tvár dlaňami.

A slová budú plynúť úmerne s časom

a len hora pri rieke bude ozvenou našim hlasom.

Keď sa nám dušicky uspokoja, vystúpime pri brehu.

Vezmem náš dáždnik a poďakujem mu za nehu.

Poďakujem, že sa mám komu schovať pod sveter,

že ne lásku ešte nevymysleli dosť dlhý meter.