Zivot 4

Peter ostal ohromený po tom čo mu povedala. Toto sa mu stalo už viac krát. Pretože on vždy chcel vedieť všetko o Lucii. Bol si istý že keď s ňou chce stráviť život musí o nej vedieť všetko, a zároveň ho vždy mrzelo, ako tým, že chce vedieť veci, o ktorých ona nechce hovoriť jej vlastne leje lieh do nie celkom zahojenej rany. Nešiel za ňou. Teraz obaja potrebovali chvíľu času, aby si to v hlave upratali. Aj dvaja ľudia, ktorý sa milujú sa potrebujú občas zavrieť a zabudnúť na všetko a všetkých. Ona sa zamkla v kúpeľni a začala spievať tak hlasno že sa Peter bál, že ho sused dôjde chytiť pod krk ako voľakedy keď robil party  a  on sa rozhodol ustáliť rozvírené myšlienky tým že ich utlmí dymom za marlborky.

Ale myšlienky nie sú včely a dym akosi nemal žiadny efekt. Stál na balkóne a všade naokolo bol ohromný kľud. Rozmýšľal...Či skutočne musí vedieť všetko alebo nie...na jednej strane si vravel že musí :  Bože veď s ňou žije a čo si má myslieť o tom, že Lucia pred ním zatajuje veci. A vôbec, v poslednom čase bola nejaká tajnostkárka a on má potom vždy obavy či sa nevynárajú nejaké problémy z minulosti... Na druhej strane, nechcel jej ubližovať. A časom mu došlo, že čokoľvek z minulosti čo mu Lucia rozprávala, ju bolelo. Napriek tomu to spravila. Cítila že to musí urobiť aby udržala vzťah. Peter jej minulosť dosť prežíval a zároveň ho strašne mrzelo, že si s tým nevedel a nevie rady. A aj preto sa snažil nebyť taký zvedavý, hoci to mal v povahe. Keď mu Lucia povedala, že o tom nechce hovoriť, snažil sa to nejako prehltnúť. Navonok. Ale v ňom sa vynorili otázky...Prečo mi to nechce povedať ? Bude to takto vždy ? Bude mi vždy niečo tajiť ? A zároveň, na druhej strane si hovoril „kašli na to, asi vie prečo to robí. A možno to fakt nie je podstatné“ Dovtedy mu to pripadalo divné... Krásna, krásna... nechápal prečo by sa žena mala uraziť keď jej povie že je krásna....Kedykoľvek to nejakej povedal tak sa dotyčná usmiala a trošku začervenala ale Lucia nie...teraz to už chápal. Rozmýšľal čo jej teraz povie, keď si oblečie krásne šaty, alebo keď ju uvidí nahú, pretože vtedy mu slovo „krásna“ blúdi celým telom. 

Spev z kúpeľne utíchol. Peter fajčiac už asi štvrtú cigaretu spozornel. Chvíľu bolo ticho no potom sa ozvala sprcha.

Lucii už došiel hlas, trochu sa ukludnila a utrela si slzy. Nemala teraz náladu vidieť Petra a rozhodla sa že si dá sprchu. Pomyslela si, že ju trochu osvieži a možno privedie na iné myšlienky. No aj v sprche rozmýšľala. Prečo to robí ? Nevie že mi ubližuje ? Niekedy fakt neviem či mu na mne záleží... Je pre neho naozaj také ťažké mi nehovoriť že som krásna, keď si to neželá ?

Peter a Lucia boli zvláštny párik. Milovali sa. No keď sa občas pochytili boli si maximálne vzdialený. Obaja boli citliví a všetko veľmi prežívali. No potom keď sa emócie ukludnili tak ich to mrzelo. Porozprávali sa  a všetko bolo opäť OK.

Peter z kúpeľne ešte stále počul sprchu. Za najlepšie riešenie považoval v momentálnej situácii ticho. „Ticho lieči“, pomyslel si a napil sa džúsu, ktorý mali pri posteli, aby sa vždy po milovaní nemuseli od seba odtrhnúť. Ľahol si a išiel spať.

            Lucia sa ešte stále sprchovala. Dúfala že voda ju očistí nielen od tej fyzickej špiny, ale aj všetkého toho svinstva, ktoré prežila. Ale vedela že to žiadna voda nespraví, že si to bude musieť vyriešiť v hlavičke sama. Utierať sa jej nechcelo a tak sa len zabalila do osušky, odomkla kúpeľňu a vyšla von. V byte bola tma a kľud. Keď pocítila svieži vánok, ktorý prenikal chodbou z pootvoreného balkóna, ihneď jej došlo, že Peter si bol zapáliť. „Kriste ten všetko rieši cigaretou...“, pomyslela si. Občas jej to vadilo ale na druhej strane, bola rada že uprednostňoval cigaretu pred alkoholom alebo agresiou. Na chvíľu vyšla na balkón, no bola jej zima a tak sa rozhodla, že pôjde spať. Bola rada že Peter už spal, pretože nemala chuť čokoľvek rozoberať...a on by to určite rozoberal. Potichu docupkala do spálne, odhodila osušku, nahá si k nemu ľahla a pritúlila sa. Peter ju v polospánku zaregistroval a preložil si cez ňu ruku tak, že sa dotýkal jej pŕs. „Milujem ťa“, zašepkala. Peter neodpovedal ale namiesto toho si ju k sebe ešte viac pritisol. To jej stačilo, cítila sa spokojná a v bezpečí. Lucia tú noc nespala. Vychutnávala si Petrovo objatie, ten pocit že niekoho má, niekoho kto ju miluje. A vychutnávalo si aj to ticho....ticho lieči.

„Len dvaja ľudia ktorý sa skutočne milujú, dokážu byť spolu bez slova dlhé hodiny“