Zajac s vrecuskom cukrikov

Nebo bolo tak dokonale modre, ze keby existovali modre lastovocky, tak ich v ten den asi nikto neuvidi. Slnko palilo ako roztavena pec a mlade zeny pobehovali v kratuckych suknickach. Ja som lezal rozvaleny na letnej terase znameho podniku, ktory sa volal tusim German a spolu s Kajom sme ladovali do seba jedno pivo za druhym. Zakerne slniecko zobralo kazde druhe kolo, takze po tom siestom sa nam s Karolom uz poriadne plietli jazyky. Hlasno sme okomentovali kazdu slecnu, co presla okolo nas a rozoberali sme otazku, co vsetko by sa s nou dalo povystrajat. Pomaly sme sa zdvihli, ze sa poberieme konecne domov, ale velmi rychlo sme zistili, ze to nebude az take jednoduche. Vzajome sme sa podopreli a falosnymi tonmi sme sa snazili napodobnit velky hit skupiny Kabat, Moderni devce. Ludia v nemom uzase krutili hlavami a snazili sa nas obchadzat uz z dialky. Zadychani sme si lahli do travy a tupo sme cumeli na jasnu oblohu.

V tej chvili som ju zbadal. 

"Hej Kajo, mrkni na to, vidis to co ja?"

"Daj mi pokoj, ty vole" odvrkol otravenym hlasom a obratil sa na druhy bok.

Na luke tancovalo krasne mlade dievca s dlhymi blond vlasmi a priesvitnych satach. Ani neviem preco som si spomenul na Landovu pesnicku Chcipli dobri vili a v nemom uzase som pozoroval dotyk noh o stebla spalenej trvavy. Je jasne, ze ma nemohla vidiet, pretoze bola ku mne otocena chrbtom a jej tichy spev ma prijemne uspaval.

"Vstavaj, ty pako" vrieskal na mna Karol, no jeho prenikavy hlas zanikal v sladkom speve krasnej vili. Odrazu sa odkialsi zjavil fialovy zajac a nastavil predomna vrecusko cukrikov.

"Na, ponukni sa" zasmial sa.

Uz sa mi to prestavalo pacit. Kde som to doboha? Karolov hlas som pocul iba ako tichucke sepkanie. V tej chvili ma chytilo za ruku drobne dievcatko a tahalo ma kamsi prec. Prisli sme pred akysi obrovsky tunel, z ktoreho vyzarovalo velke svetlo.

"Pod som mnou" zasepkala moja mala sprievodkyna a chytila ma za ruku.

Karolov hlas medzitym uplne zanikol. Namal som z toho dobry pocit, ale bol som ako omameny. Ked ma pohltilo to ostre svetlo, co vychadzalo z tunela, stratil som vedomie. Bol som stastny, ze sa ten zvlastny sen konecne skoncil. Otvoril som oci a opat som lezal na luke. Len Karola som nikde nevidel. Pomaly som sa zdvihol na odchod, ked sa pri mne pristavil fialovy zajac s vrecuskom cukrikov.

"Das si?" spytal sa smiesnym hlasom a nahlas pri tom mlaskal.

"Doriti, Kajo, tak sme sa zasmiali ale uz sa na to vyprdni" pozrel som sa na neho vycitavym pohladom a silno som ho chytil za usi. Tie vsak drzali na hlave ako prisite. Odrazu sa ten drzy tvor vytrhol zo zovretia a odcupital kamsi prec.

"Tak pod, vykasli sa nanho" povedala moja mala sprievodkyna a chytila ma za ruku...