Mary

Kornelius chce tak velmi pochovat staru vraskavu Mary, az sa za to musi hanbit. Pred sebou. Predstava mrtvej Mary v nom samom vzbudzuje vacsiu hrozu ako Mary ziva. Ziva Mary je Mary naozajstna. Mary ktora moze pokojne a ktora aj pokojne vzbudzuje v Korneliovi strach.

Mrtva Mary to ale musi byt cosi omnoho horsie...Modra zila rozdelujuca jej celo na pravu a lavu polovicu by bola asi modrejsia. Mrtva Mary ale nechrli prikazy, pretoze mrtvy nechrlia vobec nic. Mrtva Mary by bola ticho. Ticho s velkou modrou zilou ktora rezdeluje celo.

Mrtva mery by nikomu nic nerobila.  Asi by pokojne lezala v rakve. Na dne.  Bola by pokojna, este belasejsia a asi aj studena...

Mary bude pokojna. 

Pokoj docastny sa este snazi dosiahnut skor ako dosiahne pokoj upny. Mary ale tusi ze dosiahne len pokoj, ktory ju bude stat vsetko zivotne teplo.

Mary ho uz vela nema...A ta cena...Ta cena je uz pre Mary prilis vysoka...

Mary chce este s platenim pockat. Mary platit nechce.

Nechce ale zaplati...

Mary nechce a nechce...

Mary je tvrdohlava. rada vzdoruje...

Mary! No tak.

Zajtra Mary ale opat vyjde na cerstvy vzduch. Na cerstvy jarny vzduch vyjde bocnym vchodom. Bocny vchod ma  rada, lebo si o nom mysli, ze je uzitocny. Bocny vchod je  uzitocny, lebo nim Mary vynasa odpadky. Mary ma tento vchod velmi rada.

Radsej nim vychadza ako vchadza.

Mary ale aj rada nema. Nema rada opadane listie.  A tiez ihlicie. To ihlicie pred starobincom. 

Kornelius nema rad ihlicie. Ani ususene plody ktore pred starobincom starej mary zameta. Plody sa rozlamuju na mnozstvo malych kuskov a tie sa zametaju velmi tazko.  Kornelius neporiadok zametat musi koly Mary. Do soboty je pred starobincom   neporiadku velmi vela. V sobotu to vyzera ze mary aj keby nemala rada len ten neporiadok na asfalte, akoby nema rada vobec nic...