PRVÁ

Nechcem byť nepozvaná návšteva
Dávať nohu do dverí, ktoré zatváraš
Snažiť sa otvoriť tvoje srdce, nech dáva
Vraj nevieš, čo chceš
Vieš to celkom presne, iba nechceš
Aby som upadol do stavu citovej tiesne
Už sa stalo
A ruža, ktorá sa zapichla
Svojimi ostrými krivkami do môjho srdca
Zvädla
Pokúšam sa ju vytrhnúť
No ako to urobiť bez toho
Aby zostali po nej stopy?

Si ďaleko a predsa tak neprekonateľne blízko
A keď prídeš, akoby si odišla
Radšej sa nepribližuj
Nech Ťa mám stále pri sebe

Dávaš mi pocit istoty v mojej neistote
Utvrdzuješ ma v tom, že som mäkký
Si dôkaz toho, že nedokážem zabudnúť
Zablúdila si
V kľukatých cestičkách mojej šedej kôry
A ja nemám plán únikových ciest
Ale neľakaj sa
Veď ja ho raz nájdem
SNÁĎ