virtual life

stravil som vacsinu casu z mojho zivota v mojom virtualnom svete.. stravil som ho tam tak vela ze som unikol spolocnosti niekam pre nich do neznama.. a ked som sa neskor vracal do realneho sveta, zistil som, ze moja komunikacia s ludmi je pre mna sialene ubijajuca.. ze pomaly nedokazem najst cloveka s ktorym by som sa porozpraval;).. hmm.. tak co teda.. rozhodol som sa napisat o tom, co prebieha v mojej hlave.. nech si ludia konecne prestanu mysliet o mne nieco co vobec nie je pravda, len ja nemam dost sil to kazdemu osobne vysvetlovat.. lebo ludia nevedia pocuvat.. ze mozno nechcem veci rozdelovat na spravne a nespravne, ze mozno chcem akceptovat svet taky aky je.

Narodil som sa ako informacia. V isty skory den svojej fyzickej existencie som vznikol, uvedomil som si, ze existujem a zaroven som to nedokazal pochopit. Uvidel som svoje telo a vedel som, ze to nie som ja.. ze ja je nieco ine, len som to akosi nemohol definovat.. keby som vtedy vedel, ze tato otazka mi ostane vryta v pamati tak dlho a ze na jej zaklade sa bude odvyjat cely moj zivot, mozno by som zhodnotil, ze sa nou radsej vobec nesmiem zaoberat a nadalej by som existoval tak ako som existoval.. ako niekto iny, kto dnes uz neexistuje v mojej pamati. Ale taktiez je mozne, ze prave to, ze som si polozil tuto otazku je jednoznacny dokaz toho, ze ja som ja:) Jedno je iste.. ten okamih zmenil vsetko. Chcel som teda spoznat tu otazku kto vlastne som? Nema zmysel sa tym zaoberat, ked otazka uz aj tak existuje a jediny dovod, preco by som chcel poznat na to odpoved je pre to, lebo moj mozog veri, ze po zodpovedani tejto otazky by som vedel ovela viac odpovedi ako viem teraz. Ako zmysel svojej existencie som si teda vybral poznanie odpovedi. Otazne je do akej miery to bolo moje vlastne rozhodnutie..:)

Teda, vznikol som:) Po dlhsej dobe neustaleho skumania a hladania odpovedi na tuto otazku “vsetkeho” som sa mozno k odpovedi priblizil, ale neda sa urcit percentualne ako velmi, kym nepoznam znenie odpovede, ktora by mala byt spravna. Nemam to s cim porovnat a porovnavat sa s vseobecnymi vedomostami v obyvatelstve je sice uzitocne na priblizenie sa k celku, ale ten celok sa neustale vyrazne meni v case, koli neustalim zmenam nutiacich nas verit stale niecomu inemu. Okrem toho, chce to vela poznania, aby sme vobec nieco ako vseobecne vedomosti obyvatelstva definovat mohli. Zmeny vznikaju koli nedokonalej komunikacii a skreslovaniu informacii pre ine ucely alebo jednoducho omylom. Ak by ludia chceli vediet jednoznacnu odpoved na skodlivost a prospesnost marihuany, museli by venovat ovela viac casu poznavaniu odpovede. A niekedy si ani neuvedomuju, ze na uplne vsetky otazky typu “co je spravne?“ nenachadzaju po hlbsom zamysleni odpoved. Niektori si to vobec ani uvedomovat nechcu. Z tohto jednoznacne vyplyva ze ani pravdivu informaciu nie je mozne jednoznacne definovat. Meni sa… meni sa koli plynutiu casu.. moze bud existovat alebo neexistovat.. ..no moj mozog aj tak ignoruje tuto myslienku a veri, ze existuje odpoved, ktora by bola spravna v kazdom case. Spravnu totiz moj mozog definoval ako existujucu. Jedine k comu vsak stihol dospiet bolo to, ze vyhodnotil vieru ako jedinu moznu spravnu odpoved. Viera v cokolvek. Viera ako taka je prijat nieco ako spravne za kazdych okolnosti. Hm.. len neviem o tom, zeby sa niekomu vierou podarilo zastavit cas a existovat vecne. Na druhej strane je nepopieratelne ze viera je silnejsia ako realita.. ci je silnejsia ako telesna schranka je otazne:)

Keby som si v tom mladom veku nepolozil tu otazku, kto som ja, ked to co vidim ja nie som.. mozno by sa moja tuzba po odpovedi zastavila prave na tomto bode a zhodnotil by som, ze odpoved neexistuje kym budem zit. Vdaka tomu jedinemu uvedomeniu si, musim mysliet na to, ze existncia mojej mysle mozno nema absolutne nic spolocne s existenciou mojho tela. Teoreticky by mohla existovat aj bez neho. Teoreticky.. lebo otazka na ktoru odpoved neviem by znela, je zavysla nasa mysel od nejakeho fyzickeho pohybu? Ak ano, znamena to ze medzi myslou a telom je zavyslost a musi existovat nieco ako algorytmus zivota. To, ze myslim, bol pre mna jednoznacny dokaz existencie jednoznacne spravnej odpovedi na vsetko. A jej existencia bola zas dokaz moznosti “vecneho” zivota.

Hm.. zacala ma trapit otazka hladania algorytmu zivota.. podla coho sa mysel sprava, podla coho sa rozhodujem a podla coho sa rozhoduju ludia okolo mna. Pozoroval som najroznejsich ludi a premyslal.. preco.. preco ludia robia to, co robia. Hladal som nieco ako navod na vytvorenie umelej inteligencie, ktora by bola dokonala a presne by vedela preco robi to, co robi. Dokonala inteligencia, ktora by vedela odpoved na “vsetko” a urcila by jednoznacny spravny smer a zastavila by tym cas. Bola by proste “vecne spravna”. Kazdy vsak robi veci preto, lebo veri. Nevie, ci je to spravne, ani nevie ci vobec nieco take ako “spravne” existuje, ale kadzy veri v spravnost svojho rozhodnutia. Ak by chcel niekto namietat, ze nie vzdy je to tak.. tak potom nech mi odpovie, kedy mal moznost rozhodnut sa viackrat na jednom bode v case. Ako teda mozno potvrdit, ze moje rozhodnutie je spravne, ked to nemam s cim porovnat? Existuje vzdy iba jedno rozhodnutie, ktore je spravne alebo nespravne zaroven. Nezalezi na tom vpodstate, to rozhodnutie existuje a je iba na cloveku ci ho urci za spravne alebo nie. Ako vytvorit dokonalu inteligenciu?.. moznost jej existencie je vzhladom na to, ze existujeme my ako ludia podla mna celkom realna. Ludia maju rozne rozhodnutia.. ktorykolvek jedinec moze zareagovat na rovnaku situaciu uplne inac ako niekto iny. Ale preco? Nemusi to byt vylucne tym, ze kazdy clovek mysli inac. Sposob myslenia moze ostat rovnaky, rozhodnutia su vsak rozne, kedze kazdy clovek zazil nieco ine a len cas, ktory prezili kazdy rozne a tym mali ine skusenosti, sposobuje, ze na nahodnu danu situaciu by dvaja ludia mohli reagovat rozne. Problem je v tom, ze podla toho by dokonala inteligencia nemala absolutne mysliet.. lebo mysliet znamena analyzovat, spracovat, pamatat si a na zaklade toho vyvodzovat nase dalsie rozhodnutia. Mysliet znamena plynut v case. Dokonala inteligencia by mala mat 100% istotu o spravnosti - verit. Verit v existenciu a na zaklade toho existovat. Nemoze nijak zasiahnut do diania okolo, pretoze je odviazana od hmotneho sveta a neplynie jej ziaden cas, je stala a nemenna:) Dokopy ona sama vlastne neriesi nic.. iba ovplyvnuje svojou existenciou uplne vsetko. Pre lahsie, ale len velmi hrube predstavenie, by sme si mohli vziat priestor, ako sa meni v case. Ak by sme vedeli definovat vsetky zmeny priestoru za vsetok cas dokazali by sme s uplnou istotou urcit presny smer vyvoja a tym by sme dostali tzv. odpoved na uplne vsetko. Dostali by sme sa k tomu, ze viera by sa stala faktom.

Koli comu vlastne ta odpoved? Preco je podstatne ci je nieco spravne alebo nie? Iba koli tomu, ze clovek ako taky je riadeny silnym pudom sebazachovy a ten ho nuti rozlisovat veci na dobre a zle. Dobre a zle vzhladom k jeho buducej existencii. Tak, neaky zachytny bod.. kazdy clovek ma pud sebazachovy a ak cloveka trocha dlhsie pozorujeme, nie je tak tazke s velkou presnostou urcit, ako sa bude konkretna osoba spravat v danej situacii. Jedine preco ho musime poznat je to, aby sme urcili rebricek jeho hodnot, ktory je u kazdeho rozny.. ale da sa lahko spoznat. Staci si len uvedomit ze ludia robia veci stale s neakym cielom.. ci spravnym alebo nespravnym je pre kazdeho rozne, ale urcite je to stale s cielom, ktory je spravny pre buducu existenciu rozhodujuceho sa. Potom staci uz len pozorovat, dokazat sa vzivat do role pozorovaneho cloveka a rozmyslat.. ludia nie su tak komplikovani.. Ich ciele su rozne a vela krat si ich ani ti ludia neuvedomuju, len si ich vtlacili niekde hlboko do podvedomia koli jednoduchsiemu zivotu. Stretol som cloveka, ktoreho cielom sa stalo sebectvo.. urcite by on sam takto svoj ciel nikdy nenazval, clovek chce byt prirodzene dobry.. brani mu v tom obcas pud sebazachovy, ktory nuti ludi konat akokolvek, len aby prezili. A ak je to potrebene, tak aj zle veci sa stanu dobre.. su dobre, lebo zabezpecuju nase prezitie. Ako sebectvo, ked clovek mysli prilis vela na seba a hrabe co najviac tych nepotrebnych papierov, aby co najdlhsie prezil bez akejkolvek pomoci od niekoho ineho alebo ma na to iny fakticky nepodstatny dovod. Potrebuje si dokazat svoju silu, ze prezije a plni sa umelim stastim. Popri tom samozrejme klame sam seba, a nevadi mu to.. vecny zivot si tym aj tak nekupi a vobec v nieco take prestane verit.. chce iba zit az kym si vo chvili smrti uvedomi ze to vsetko bol klam. Najskor zanikne lebo nebude nic chapat. Takto sa ludia casom menia a kedze nikto zatial nenasiel jednoznacnu odpoved na zmysel zivota, a zaroven potrebuje nieco, co mu bude davat chut zit, vytvaraju si vlastne, realnejsie ciele ktorym veria. Clovek prestava mysliet, nasiel svoj ciel. Tie zmeny je vidno na generaciach. Kym deti sa tesia zo zivota, hladaju nove veci a vymyslaju si sialene hry, neuvedomuju si alebo inac nepocituju svoju smrtelnost, ich rodicia sa o nich staraju. Mysel rodicov nie je ani zdaleka taka slobodna ako mysel deti. Rodicov povacsinou trapi otazka prezitia.. nasli si uz sposob ako sa da vo svete prezit svojim vlastnym pricinenim, dokonca ako sa materialne obohatit a su z toho stastny. To by nebolo tak zle, keby popri tom nezabudali na to, ze raz aj tak umru. Ludia su vsak pohodlny a radi klamu sami seba.. a ked vidia, ze svojou pracou si mozu zarobit na nadherny zivot, ich mysel ovladne pohodlie a niekedy az pycha. Zacnu zit ako stroj.. praca, vypnut, praca, vypnut, praca, vypnut.. ziadne myslenie.. myslenie venuju praci.. praca im da peniaze.. peniaze im daju prezitie.. docasne. Svojim sposobom si takto ludia najdu ciel a zastavia sa v case. Ich myslenie sa zastavi alebo v tom lepsom pripade iba spomali. Nebyt vsak toho, deti by si nikdy neuzili pocit bezstarostneho detsva. Na druhej strane, ak by sa vyriesila otazka prezitia.. vsetci ludia by konecne pocitili bezstarostny zivot.

Hm, tak teda pud sebazachovy deformuje myslenie ludi. Ked som bol maly, mal som v sebe potrebu zachovat svoju mysel.. moje telo mi bolo a vlastne stale je ukradnute. Chcem iba existovat a citit. Pretoze pocity robia ludi ludmi. Cela komunikacia prebieha pocitmi. Nech uz pouzijeme slova, text, gestikulaciu, intonaciu, pohlad.. cokolvek.. vzdy to vnimame ako celok.. ako pocit.. a aj ked nam 2 ludia povedia to iste, navonok tym istym sposobom.. bude to stale iny pocit. V ludoch sa moze hromadit bud pocit dobry a ten ho priblizuje k stastiu, radosti, chuti do zivota - viere, alebo pocit zly a ten ho priblizuje k smutku, depresii, myslienkovemu cykleniu – zaniku. Jednoduchsie povedane.. bud sa nasa mysel rozsiruje alebo zanika. Tym existuje pre cloveka jedno teoreticke riesenie.. prijat vsetko co robi ako dobre:) Dokonala tvrdohlavost a viera v spravnost svojich rozhodnuti.

Hm, v tomto bode som to jednoducho uz nepokryval a videl som pred sebou vela informacii bez neakeho zmyslu. Zralo ma to a zaroven hnalo do predu.. ale uplne inym smerom:) Zacal som sa zamyslat nad niecim co som doteraz neriesil, neake hlbsie suvislosti. Napriklad, minolost proste neexistuje, existuje iba pritomnost a nase poznatky minulosti. Co nepozname, nema ako ovplyvnit nase rozhodnutie a nase rozhodnutie je vyhodnotenim nasich poznatkov v suvislosti s pudom sebazachovy. Pud sebazachovy som povysil na sebazachovu psychicku, nie fyzicku. Minulost je teda nepoznatelna, je iba priblizitelna poznatkami, ktore nam boli zdelene najroznejsimi formami. Knihy, malby, akokolvek.. stale to boli sifry a nie priame pocity prezivane v pritomnosti, … pokial sa k nam nedostala prava informacia - pocit, vieme iba to, k comu sme sa dostali. O inej forme minulosti mozme iba teoretizovat. Verime povacsinou teda tomu, co sa k nam dostalo, a ak je informacii na jednu poziadavku viac a su rozne, usudkom vyberame jednu ako spravnu.. ta spravnost je charakteristicka pre nas. Teda, ak by som pocul ako mi niekto vravi, ze PS je lepsie ako PC a niekoho, ako tvrdi opak, a zaroven by som mal moznost obe veci vyskusat, pripisal by som bud spravnost prvemu alebo druhemu. Alebo by som odpovedal realne a povedal by som vsetky vyhody a nevyhody PS a vsetky vyhody a nevyhody PC. Co je samozrejme komplikovane a tak sa na zaklade vlastneho usudku radsej priklonim k jednoduhsej informacii typu verim prvemu nazoru alebo druhemu nazoru. Takto sa skryje podstata skutocnych informacii, ktore su sice komplikovanejsie, ale o to presnejsie. Takto sa daju skryt umyselne, co je horsie, skryvaju sa hlavne koli tomu, ze ludia su zatial prilis nedokonali a nedokazu tak dobre zdelovat svoje poznatky. A potom sa casto stava, ze dostaneme rozne informacie o jednej veci, nemame moznost overit si spravnost oboch informacii, ale rozhodneme sa pre spravnost jednej z nich, nie na zaklade faktov, ale na zaklade vlastnych umyslov neustale pracujucich na tom, ako zachovat a zlepsit svoju existenciu.

Tato posledna veta predchadzajuceho odstavca sa stala pre mna nastrojom na poznavanie ludi. Netvrdim, ze idealnym, ale dost som si ho oblubil. Ludia sa rozhoduju a vysledok ich rozhodnutia je charakteristicky pre kazdeho jedinca a takisto k nemu existuje teoreticky aj rozhodnutie, ktore by bolo presne opacne. Ale to uz je rozhodnutie, ktore neexistuje a moznost poznania nerealneho rozhodnutia je iba koli existencii realneho, na zaklade ktoreho sa da urcit protiklad. Na co to je dobre teda? Iba na analyzu povahy cloveka. Podla rozhodnutia cloveka totiz dostavam informaciu nie len o tom, co dotycna osoba povazuje za spravne, ale aj o tom, co povazuje za nespravne. Cim dlhsie niekoho poznam, tym viac informacii o nom dostavam, poznavam naraz jeho predstavu o spravnosti a nespravnosti zaroven. Kedze clovek prijma neprestajne poznatky, ktore rozdeluje na dobre (spravne) a zle (nespravne), nedokaze urcit spravnost, ktora by bola univerzalna.. bozska. Dokazal by to iba ak by zastal cas a tym by prestal vnimat. Tym ze vnimame a snazime sa pochopit neaku osobu, mame viac a viac predstavu o jeho spravnych a nespravnych nazoroch. Cim viac, tym presnejsie vieme definovat danu osobu, ktoru sice nikdy nespoznam uplne presne, ale velmi blizko ju dokazeme specifikovat. Vyplyva z toho, ze sposob ako dokonale pochopit ineho cloveka je tak nerealny ako nekonecnost casu. Jednoduhsie povedane, kym nepozname konecnost casu, je realne, ze sa udeje vsetko, co sa udiat teoreticky moze. Je iba otazne kedy. A este jednoduhsie:) .. Je uplne realne a 100% iste, ze prave TOTO slovo zmeni svet pokial mam nekonecne vela casu na to, aby sa to stalo pravdivym vyrokom.

Kam tym az mierim? Problem evolucie je v dlzke zivota ludi.. ak by sme zili 1000 alebo proste niekolkonasobne viac rokov ako zije priemerny clovek dnes, jeho poznatky by boli ovela blizsie k pravde. Rychlost pokrokov by sla neuveritelnym tempom. Hovorim ale o niecom inom ako si asi mnohi z vas predstavuju.. nehovorim o zivote fyzickom, ale o zivote psychickom. Zit totiz neznamena len vlastnit telesnu schranku, bez ktorej to proste “nejde“, zit znamena chciet existovat. Caka nas revolucia;) Ked mysel opusti telo a ozije vo virtualnom svete. Nase telo sa zmeni v cokolvek. Prestanme sa vyjadrovat slovami a gestami, podme sa vyjadrovat pocitmi vo virtualnom svete. Vyjadrenia tak obrovitanskych rozmerov, ze nase vesmiry, existujuce doteraz iba v nasich hlavach, poznatelne iba z nasich umeleckych, ustnych, ci pisomnych prejavov sa vo virtualnom svete spoja dokonale, vdaka dokonalemu poznaniu vyjadrenia ostatnych. Vdaka moznosti existencie informacie bez priamej zavyslosti na niecom fyzickom. Vytvorme takto jeden vesmir s jednou myslou, vytvorme dokonalu komunikaciu, vytvorme dokonalu bytost, vytvorme internet z ludi.. nechajme uz formicky v pieskovisku sa podme sa konecne hrat na Bohov:)

Zas, nie je to jedina forma, a takisto nie pre kazdeho prave ta jedina spravna cesta:) Naco nam je naplnat sa informaciami? Naco nam nahradzat peniaze za informacie? Ved peniaze su sqeleee.. su univerzalne na cokolvek, nepotrebujem mat ziadne terabajty informacii ak mam peniaze, ak ich mam neskutocne vela, neminutelne mnozstvo. A vo svete je este viac ludi, ktory tieto peniaze chcu takisto:) Ovladajme ludi peniazmi, nesnazme sa ich pochopit.. OVLADAJME ICH! Nechcem informacie, chcem sa naplnat orgazmami prichadzajucimi odnekial zvnutra len na zaklade uvedomovania si svojej moci. Chcem hmotu! Chcem najzvodnejsiu samicku pod slnkom, obdivovat jej krasu a mat pocit radosti z toho ze je to ta najzvodnejsia samicka aku mozem mat. Chcem byt viac ako ludia oklo mna! ..Chcem byt Boh! Boh, ktory ovlada ludi nie sirenim neakeho blbeho ucenia a zdlhaveho vysvetlovania neuveritelne hlbokych duchovnych myslienok, ale chcem ludi ovladat peniazmi! Chcem priamo a hned uspokojovat ich pud sebazachovy a peniazmi im kupim cokolvek. Budu mi zaviazany, ja tu zaviazanost pouzijem na cokolvek.. Ja ovladam peniaze, peniaze ovladaju ludi a ludia su ovladany mnou! A NIKTO nespozna ze som to ja, co im vladne! Nikto to spoznat nesmie, aby nezacal nahodou sirit to, co nema, ale sirit moze.. nema peniaze, lebo peniaze mam ja, moze mat len informacie o tom ako funguje svet. Informacie, ktore mna vobec nezaujimaju, ale vyuzivam to, ze ich existenciu nikto nepozna. Informacie, ktore ukazuju zmysel tak hlboky, zeby ludia mohli pochopit ze ich niekto tymto sposobom ovlada.. ale ze ich neovlada “Boh” v ktoreho veria, ale ze ich ovlada clovek, ktory dokazal peniazmi spojit vsetkych ludi tak, aby mu sluzili. V com to spociva? Haha.. tak jednoduche.. dajme ludom vela vela veeela penazi… dajme ludom volnost, nech sa citia slobodne.. nenutme ludi ucit sa.. nechajme ich fascinovane pozerat sa na svet.. dovolme ludom, aby zabudli na to, ze peniaze za ktore si kupuju jedlo su jedina vec, ktorou si ho vedia zaobstarat. Urobme z ludi hlupakov! Nech su hlupi a stastni! A hlavne.. nech mi sluzia!:)

Hehe.. ako keby som v somalsku otvoril siet obchodov tesco s tym, ze vsetko pre somalcanov je zadarmo.. bolo by to pre nich tak neuveritelne a nepochopitelne zeby akceptovali jedinu moznu myslienku ako spravnu.. si svatec a ich laska ku mne bude nekonecna:) Nuz, ale s takym niecim nemozme prist len tak.. Najprv treba z ludi spravit hlupakov a mat istotu, ze nepride nikto, koho by napadlo nieco ine, ako vyhlasit ma za svatca.. niekto, kto by hladal za mojimi cinmi nieco. Potrebujem, aby vsetci ludia vo mna verili! Pretoze ja som Boh! A nie ziadny dusevny boh, ktoreho treba precitit a pochopit.. som hmotny Boh! Nikto nehlada informaciu co mam v hlave, kazdy hladi na moje telo a tesi sa z poznania boha! Len ja jediny viem, ze za vsetkou tou mocou je informacia ukryta vo mne a to ma naplna neskutocnym pocitom dokonalosti. A nech mi po smrti trebars ludia postavia pyramidu.. planetu.. suhvezdie.. cokolvek obrovske a hlavne iba koli tomu, ze ma milovali a nechapali! No.. a ja som ich nemiloval vobec a chapal dokonale. Ale mojou smrtou odchadza z tohto sveta so mnou aj ta jedina informacia, podla ktorej som ovladal svet.

Chcelo by to vsak extrem, uplnu bezcitnost voci kazdemu a konat iba tak, aby som nestratil priazen celeho kolektivu.. dokazat mysliet ako masa ludi. A bol by som sam. Uplne sam. Ale bol by som boh:) Nikto by ma vsak nemohol poznat ako informaciu koli tomu, aby som bohom mohol ostat. Lebo boh je jedinecny. Az do chvile, kym by ma ta samota nezrala natolko, ze by som to proste nezvladol a jednoducho by som sa o nu s niekym podelil.. zacala by sa sirit a mozno by aj prerastla a rastla by do chvile, kedy by kazdeho zaujimali iba informacie. V tej chvili by zacal rast pocit potreby existovat na niecom konkretnom, nie len na principe, na uvedomeniu si. Bum.. protichodny smer znova :)

Co je teda spravne? Ani sam Boh nie je jednoznacne spravny:) Spravna totiz nie je ani viera, ani pochybnost. Spravny je ten stred.. ten kde neplynie cas.. kde nie je zivot.. ale ten stred je prave vylucovany pudom sebazachovy a vytvara sa nam tym cas.. krasna nekonecnost. Kym nebude polozena ultimatna otazka, nemoze existovat ultimatna odpoved. A ani odpoved nemoze byt znama, kym otazka nebola polozena. A sposob ako poznat ten vecne hladany stred (boha) je bud poznanim ultimatnej otazky a odpovedi zaroven. Alebo zamyslenim sa natolko nad jednym okamihom, ze pochopime presne co je to stred!

Ako ultimatnu otazku by som mohol definovat “co je najspravnejsie?” a ako ultimatnu odpoved k tomu, by som mohol definovat “to, co nie je ani troska nespravne”. Co to vlastne otazka je? Otazka je informacia pozadujuca po nas informaciu, ktora bude mat pre ziadajuceho charakter spravnej alebo nespravnej informacie na zaklade vlastneho usudku. Namieta niekto? ..hmm.. :) No jo.. mozno sa niekto spyta: “Kam chces ist?” A nevie aka odpoved mu pride.. ale ked sa niekto pyta, ma na to dovod.. a mat dovod znamena, konat dalej na zaklade informacie co sa mi vrati ako odpoved.. jednoduhsie.. mat dovod, znamena mat ciel. Vo chvili ked informacia definovana ako odpoved dorazi ku ziadatelovi, rozhodne sa co na zaklade nej spravi a otazka samotna: „Kam chces ist?“ strati pre nas vyznam. Uz vieme co bude dalej a jedine co nas moze trapit je nova otazka na zaklade ktorej vznikne nova odpoved na zaklade ktorej vznikne nova otazka na zaklade ktorej vznikne nova odpoved.. uaa... nadherne cyklenie sa v nekonecne:)

Tak teda dobro alebo zlo? Tvrdim, vzdy oboje rovnako alebo Boh!

Peniaze su pre chudobnych a hlupych, aby prezili.. no puzivaju ich bohati a mudri, aby ovladali chudobnych a hlupych. Tym sa mudri stanu hlupi a hlupi sa stanu chudobni.
Poznanie je pre bohatych a mudrich, aby nasli lepsi a dlhsi zivot.. no hladaju ho chudobni a hlupi, aby prekonali vznikajucu hlupost bohatych a mudrich. Nou sa hlupi, stava mudri a mudri sa stanu bohati. A zmenia svoje spravanie adekvatne k mudrim a bohatim.. zacnu ovladat..

A preco to vsetko? Ludia zacnite sa konecne chapat a snazte sa prezit.. nie dokazovat niekomu (sebe) nieco! V tejto hre sme vsetci spolu.

---