muz

hmhm

-odchadzam-, vravi mu hladajuc kluce od auta. jeho apaticky vyraz ju boda u srdca. -bolo na case-, povie ked zatvara dvere, ale aj tak to zacula. potom vsetkom co zazili jej len tak povie zbohom, uz nevladze...nasada do auta a ide. ide a ani nevie kam...
... vsetko je hmliste, pomaly sa vracia do reality. -ako som sa sem sakra dostala ?- uvazuje suchajuc si poraneny laket, ktoreho bolest zacina pocitovat az teraz.. obzera sa kolo seba vsimajuc si labute, krasne a pysne ako so zdvihnutym krkom plavaju po jazere. Obhliada sa snaziac si rozpomenut ktorym smerom prisla. a zase ta hmla pred jej ocami... vsimla si vsak jasne svetlo s bytostou pri brehu. ziariaca aura okolo krasneho tela, zvlastny usmev akoby bol stale na tvari, bez vacsej priciny. je to muz.. vzdy pripraveny citat jej v myslienkach, ale ona si nic nemysli, len tupo zira pred seba. pozna ju lepsie ako ona sama.. ziaden strach...ziadna nenavist... ziadna frustracia z rozchodu. nic. zacina sa hanbit za vsetky svoje ciny. ze mamu nazvala sprstou kravou, ze so sestrou sa nerozprava od 13, ze od otca stale ziada peniaze i ked ma dostatok.. hanbi sa.... telepaticka myslienka zvlastneho muza ju zasiahne a posobi ako uder kamenom do jej dutej hlavy. zmen sa ! vravi. citi ako jej tepla slza steka po lici, zacina usedavo plakat a muz pristupuje, klaka si ku nej zo sucitnym pohladom, jemne ju pohladi, objime. citi jeho teplo, krasnu vonu. A zase myslienka vyslana ku nej, no uz je jemna, prijemna. -vsetko zavisi na tebe, cely tvoj zivot, tak si ho nenic, ty si ho budujes svojimi myslienkami - ako kazdy. maju velku moc... mame vas radi, ste nasa minulost-
citi ze zaspava...
... -konecne ste sa prebrali- -kde som ?- pyta sa snechapavym pohladom v ociach.
-v nemocnici. niekto sa svami chce rozpravat, zavolam ho dnu.-
-prepac, ak som ti ublizil, budme priatelia- pocuje slova svojho byvaleho za velkou kyticou slnecnic, ktore tak miluje.dakujem - pomysli si pozorujuc mu do jeho, tento krat uprimneho pohladu no nchapajuceho jej zahadny usmev....

---