Osudný vlak - časť piata

"Čo sa stalo?" spýtala sa.

"Videl som vlak," začal syn vysvetľovať. "Ale nie skutočný…" Zuzana už viac zvedavá nebola. Poriadne mu vynadala a vlepila silnú facku.

"Prestaň ma otravovať s takými nezmyslami!" dodala na záver.

Večer si zapla televízne noviny. Hneď prvá správa informovala o vykoľajenom vlaku a o niekoľkých ľudských obetiach...

Na začiatku pohrebu sa deti držali. Stálo ich to však obrovské množstvo síl. Pri vkladaní truhly do čerstvo vykopanej jamy Gabikino srdiečko nevydržalo a z belasých očí jej vytryskli slzy. Dušan pohreb pretrpel mlčky, držiac sestričku v náručí.

Prvý augustový deň pobalil svoje a Gabikine veci do cestovných tašiek a obaja sa pobrali k stanici.

Starých rodičov našli sedieť na dvore. Dedko čítal noviny, babka sa venovala vyšívaniu. Všetci sa srdečne zvítali a vošli do chalupy.

"Kde máte mamu?" chcela vedieť babka.

"Nechcela sem prísť," odvetil vnuk. "Vraj sa tu nudí. A my jej predsa nemôžeme rozkazovať." Zrazu sa z dvora ozval štekot. Deti vybehli za zvukom. Psík na nich radostne skočil a Gabiku takmer prevalil. Po naháňačke v záhrade sa súrodenci vybrali na prechádzku. Pred kostolom stretli Adama.

"Martin a Miro sú na dovolenke v Grécku," nezabudol ich kamarát informovať. "Budú tam dva týždne."

Vďaka slnečnému počasiu trávili deti veľa času pri jazere a na dvore. Gabika sa za niekoľko dní naučila celkom slušne plávať. V polovici augusta sa Martin s Mirom vrátili. Potom odcestoval na dovolenku Adam s rodičmi. Deti darmo čakali telefonát od mamy. Po týždni od príchodu na dedinu jej skúsili zavolať. Namiesto maminho živého hlasu počuli iba odkazovač. Celých desať dní. Zuzana si užívala na pláži v Španielsku. A vôbec ju netrápilo, že o tejto dovolenke deti dopredu neinformovala a tie majú o ňu obavy.

Konečne sa dočkal vytúženého spojenia. Slušne matku pozdravil a chcel pokračovať. No mama reagovala arogantne. Preto už nič nepovedal a sklamaný zložil slúchadlo.

Po návrate do Bratislavy čakalo súrodencov ďalšie sklamanie. Dušan odomkol byt a v predsieni uvidel mužské topánky. Tmavohnedé sandále so zlatými sponami. Z obývačky začul nejaké hlasy. Nazrel dovnútra a zbadal neznámeho muža, zhovárajúceho sa s matkou. Po chvíli sa návštevník obrátil a chlapcovi prešiel po chrbte mráz. Muž si znova mládenca premeral. Prenikavými, zelenými očami. Chlapec jeho pohľad nevydržal a odbehol do detskej izby. Ani Gabike sa návštevník nepáčil. Zuzana sa o pocity svojich ratolestí nezaujímala. Odišla s priateľom do centra mesta a domov sa vrátila počas tmavej noci.

Po mesiaci sa konala svadba. Ženích mal vďaka zamestnaniu v zahraničnej firne výborný plat a tak mohla byť vystrojená veľkolepá hostina. Stoly sa prehýbali pod množstvom fliaš s lahodnými nápojmi a pod bohatým výberom jedál. Okrem mnohých iných hostí prišli na svadbu mamine kamarátky a brat ženícha Romana s atraktívnou manželkou. Dušan pozval na oslavu aj starých rodičov. Tí však kvôli sklamaniu odmietli.

Spočiatku sa otčim snažil správať k deťom láskavo a zobral ich spolu s manželkou na dovolenku do Švajčiarskych Álp. Deti strávili množstvo času v prírode a objavovali krásy hôr. No stále sa nevedeli zbaviť smútku. Gabika zaspávala s uslzenými očami a Dušan sa strhával zo sna. Rodičov čerstvý vzduch nelákal. Radšej sedávali v baroch a kaviarňach.

Dušanova predtucha sa splnila v jeden sychravý novembrový večer. Presne v deň jeho narodenín. Za oknami šumel dážď a hustá hmla nedovoľovala vidieť ani na desať krokov. Ulica vyzerala ako vymretá. Len občas po nej prefrčalo auto so zapnutými svetlami. Gabika sedela v detskej izbe, so spievajúcou bábikou na kolenách a česala jej vlásky. Pritom si pospevovala akúsi pesničku. Brat pozeral v obývačke film na videu. Napínavú kriminálku, v ktorej hral jeden z jeho obľúbených hercov. Dej práve vrcholil. Na scéne sa objavila záporná postava, chystajúca sa na posledný útok. Vzápätí vbehli do budovy policajti. A zrazu...Dážď za oknami zosilnel. Kdesi v diaľke zahrmelo. Chlapec vyskočil z kresla a pozorne skontroloval všetky okná. Znova vošiel do obývačky.

"Ja ti ešte ukážem, pubertiak!" začul otčimov hlas. On sa už vrátil? čudoval sa Dušan. Vôbec som ho nepočul prichádzať. Zadíval sa na obrazovku. Namiesto hlavného hrdinu zazrel vyškierajúceho sa otčima "Budeš ma poslúchať, lebo inak..."pokračoval Roman. Do chlapcovej duše sa vkradol strach.

"Okamžite prestaň!" skríkol. V tej chvíli halucinácia zmizla a dej pokračoval. No Dušana už nezaujímal jeho koniec. Vypol video a vošiel do detskej izby.

"Ponáhľaj sa, musíme odtiaľto preč," oslovil sestru.

"Ešte sa chvíľu chcem hrať," odvetila Gabika. Vidiac bledosť v bratovej tvári, bábiku odložila. Deti sa začali rýchlo obliekať a obúvať. Chlapec si už zaväzoval šnúrky na topánkach. Zrazu začul dupot nôh po schodoch. Pozrel na sestru. Stála pri skrini a pery sa jej mierne pohybovali. Jemne ju chytil za ruku a pohladil po líci. Bola studenú ako snehová kráľovná. Zvuk dupajúcich nôh skončil pred dverami bytu. Nasledovalo štrngotanie kľúčov. Vyľakané deti utiekli do obývačky a Dušan zamkol jedny dvere. Druhé už nestihol... Roman sa do izby vrútil rýchlosťou blesku. S nedopitou fľašou rumu v pravej ruke.

"Zmizni odtiaľto, ty gauner!" zrúkol na poblednutého chlapca. Dušan sa ani len nepohol. Romanova agresívnosť sa stupňovala. "Ja ti ešte ukážem, ty pubertiak!" Zrazu zbadal nádhernú porcelánovú misu, pamiatku na nebohého otca. Schmatol ju.

"Prosím nie, to nesmiete!" skríkol chlapec rozhorčene. Roman bol v tej chvíli omnoho agresívnejší. Pohľadom, plným zlosti, si opovážlivca premeral. Ten ustúpil zopár krokov.

"Budeš poslúchať, lebo inak..." A porcelánová misa sa rozletela na márne kúsky. Pri chlapcových nohách ostali ležať črepy s nezábudkami a fialkami. Zalial ho studený pot. Dobre, že Gabike sa podarilo odtiaľto vykĺznuť, vydýchol si v duchu. Otčim pokračoval v slovnom prejave. Vzápätí nasledovala silná facka. Dušan si chytil boľavé líce a ušiel do detskej izby. Nič nemusel sestre vysvetľovať. Súrodenci si vpadli do náručia a sestra sa rozplakala.