Zmes mojho ja

nieco o mne.. take zmiesane..kriticke ale take moje

 

Bola som naivná a často priveľmi úprimná,

Stalo sa niečo čo ma zmenilo od základov.

Verila som v spravodlivosť a tiež som dúfala, že na svete je dobra dosť.

Snívala som, ešte ako malá, že raz budem ako mama.

No môj vzor sa rozplynul keď sa niečo stalo.

 

Zmena je vraj potrebná veď vďaka nej život veľa farieb má,

Nechcela som ostať stále rovnaká,

No tiež nechcem byť aká som.

 

Bola som veľmi dôverčivá a tiež som mnohému hlúpo uverila.

I keď som pravdu vedela, no tá ma veľmi bolela,

Nepripúšťala som si ju.

Znášala som mnoho útrap a tiež...

Ušlo sa mi zopár rán života.

Ako vravím, nie som už taká,
ale ani k lepšiemu ma nič neláka.

 

Bola som zaslepená sladkými rečami a pomocnú ruka dala som

I tomu, čo viem, že mi to nikdy nevráti.

Nie, ani som to nechcela, veď pomoc je vec dospelá,

Ale prečo mi potom ublížili už toľkokrát?

 

Chápala som veci nepochopiteľné

A rozdávala som rady aké mne nikdy nik nedal.

Nikdy som sa necítila osamelo a pritom som nič nemala,

Teraz mám pocit prázdnoty,

Ja už vlastne nevnímam.

 

Stalo sa niečo, niečo podstatné.

 

Naďalej som nerozvážna a naďalej ľudom pomáham,

Naďalej budem sladko vážna a naďalej pre mňa bude lásky mesiac máj.

No úplne prvýkrát, vyjadrujem všetko čo mám na perách.

Prvýkrát odmietam ironické pohľady a

Prvýkrát ma žiadna maličkosť nerozhodí.

 

Som zmenená, ale stále som to ja,

Som dospelo naivná a neprehnane úprimná

Som taká pol na pol.

I keď ma život opäť podkopol,

Ale ja som usmievavá, nie detským úsmevom,

Som nesebecky hravá a tiež vravím názor svoj.

 

Ja som stokrát pomohla a často mávam pocit,

Že to bola vec nepodstatná...

Pomáham i takým čo ma neberú,

No najmä ľuďom, ktorý do mňa vkladajú plnú dôveru,

Som hranične ukecaná a priateľská nadmieru,

Čo tam potom, že život sa so mnou zahráva,

Vďaka tomu konečne viem, aká ja som!

 

Som taká

Akú ma vidí život mojimi očami!

---