Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sezakliata
10. 11. 2005
1
0
985
Autor
mayoo
I.
zranený úsvit
bezmocný príliv
na brehu cesty
sám
Svoju šancu zmeškávam
na druhom konci sveta
vtáci na juh letia -
tam kde je tvoje kráľovstvo
tú adresu odkáž mi napíš mi!
a za 3 dobré skutky
získam sedmimíľové čižmy
ukradnem 19 ruží
ale určite viacej dlžím
- neskrývam rozpaky
ach dievča z rozprávky
nájsť tak cestu k tebe
nájsť teba samu
a všetky mapy klamú...
skôr sa nestretneme
kým prejdem celým územím
obzor sa tisíc krát zmení
a ja len jeden krát a celý
- na princa sa premením
II.
zranený úsvit
bezmocný príliv
a hlboká cesta v nás…
keď prvýkrát zablúdim
keď na mňa prijde ťažký čas
a viacej neunesiem
zablúdim hlboko v lese
v lese plnom krás
- pomilovať dobrú vílu
budem na vážkach
a ty prečkáš aj túto chvíľu
Vlasy máš teraz dlhé
ako všetky takéto chvíle
ty dievča z druhej strany
čakáš stále a bez únavy
vietor mi nesie tvoju vôňu
môžem sa oprieť o ňu
a znova nájsť cestu
ako vtáci na juh
dotykom uzavrieť kruh
z diaľky vidím svetielko
a ty sa pýtaš: "Zrkadielko...
...či je ešte ďaleko?"
a "kto je najkrásnejší na zemi?"
III.
kým prejdem tvojím územím
ďalej sa blížim
blížim sa po cestách
na vlnách pohoriami
či ti neublížim
trochu mám strach
však oči prezradia mi
až prekročím prah
sny voľne pohodené vedľa paží
otvoriť oči sa neodváži
zakliata princezna 19 rokov
prebudí ťa iba jeden zvuk:
ozvena krokov
na bránku jemné ťuky-ťuk
zakliata vo veži
prosím prejdi tú vzdialenosť
ktorú prejsť len tebe náleží
prežil som 23 púští
a teraz mám strach
či si ma k sebe pustíš
čo bude ďalej!
dole pri studničke
- kde žije tvoja dravá ryba -
mesiac sa díva
čo bude ďalej?
túžbou sa opijem
no tak už nalej
svoje ústa do mojích -
kalného vína kalich
s otlačkom svojích pier
pri guľatom zrkadle
nevyschnem
neutopíš sa v slzách
ty budeš prvá
ktorej ukážem
ako viem mať rád
(a aspoň 19 krát)
IV.
pôdeme po schodišti
do neba
a budeme čo najtichší
v rozochvení bez seba
zatají sa dych
životov dávno zabudnutých
a predsa niečo je známe
- my neodoláme…
než noci ráno kosti doláme
v spálni o malej rozlohe
si to rozdáme
v tej istej polohe
mesiaca a hviezd
všetko bude v pohode
zajtra alebo už dnes
teraz si more
s prílivom svojích sĺz
a mesiac tam hore
pláva po nebi po vode
v mojom pohári
a tebe po tvári
všetko sa podarí
čas sa utopí
v chvíľach spoločných
ako v piesku hodín
keď ich otočíš
zamknutá je brána
aj tak sa bojíme rána
- blíži od východu
noc padá do neznáma
zranený úsvit
bezmocný príliv
už nás má