čistá línia bludného kruhu

bolo skoro ráno. prišiel v hnedom plášti a podaroval mi ružu. z tašky povykladal na policu s knihami svoje posledné náčrty. dom pre syna. bude sa ženiť. rozhovor ako antidepresíva pre dušu. jedenásť hodín a bol preč. v knihách ostalo ticho.

postavila som na čaj. uvarila kávu. ponúkla som pokladníčku, ktorú vôbec nemusím. nemala som chuť s niekým sa hádať. na obed ma doma počká kura.chúďa malé.

bolela ma hlava, tak som napísala pár nezmyselných veršov o jeseni a o láske, ktorá (si) nás aj tak nakoniec rozdelí. bolo mi tak oblakovo. chcelo sa mi snežiť. len som nevládala.

možno na mňa lezie múza. večer sa zbalím a utečiem medzi ľudí. budem ich strašiť celkom umelým úsmevom a dávať im premúdrelé rady do života. sama by som potrebovala.

ráno nechcem vstať skôr ako tráva...