Retrospektívne..

     Sú tomu už tri mesiace, čo sa môj svet od základov zmenil. No mne to vždy príde, akoby tomu nebol ani týždeň. Možno je to tým, že som myšlienkami stále tam - v minulosti, ktorú by som chcela prežiť znova, chcela by som prejsť celou tou zmenou odznova, aby som sa mohla vyvarovať tých chýb, ktorých som sa kvôli svojej vtedajšej nevedomosti dopustila.. Chcela by som byť tým hlúpym, plytkým dievčaťom, aby zo mňa potom vykvitlo to, čím som teraz alebo azda niečo krajšie.. Chcela by som tam sedieť.. opäť s tebou a počúvať o tom, v čom vlastne spočíva život, čo mu dáva zmysel.. Chcela by som vnímať tie rozlišnosti, ktorými si ma ty sám vtedy odlíšil.. Bola som iná.. Iná ako oni a ty si to vedel. Vedel si to, čo som ja len tušila. Ukázal si mi to potrebné z tvojho sveta, čo som ja potom zaviedla do sveta môjho.. Sedeli sme - tam. Vnímal si ma a ja som potrebovala tvoju pozornosť. Otvorila som sa ti.. Mal si na dlani moje sny, moje túžby, sklamania, bolesti, môj život.. A ty si mu dal smer. Chcela som vtedy začať odznova, chcela som byť lepšou, krajšou, múdrejšou. Chcela som sa ti páčiť.. Možno aj preto som to všetko zničila. Chcela som byť zrazu pridospelá, aby som sa ti vyrovnala. 

     Ďakujem..