Živý rozhovor

          Svietia lampy. Pouličné lampy a ona sa prechádza cintorínom. Je to zvláštny pocit, niekomu navodzujúci strach, ale ona ho vôbec nepociťuje. Cíti sa pokojne, sama. Už dlho hľadala miesto, kde by mohla cítiť harmóniu so životom, s okolitým svetom a teraz sa jej to podarilo.

Keď ona tak veľmi túži... ona túži... ach, po čom ona vlastne túži...

Po obrovskej zmene! Takej veľkej ako tento svet.

           Sadla si na malú železnú stoličku, ktorá tam stráži posteľ hádam celú večnosť. Díva sa na ňu. Oči kľudne zdvihne na fotku. Krásny človek. Oválna mladá tvár, oči malinké, ale zato majú isté kúzlo. A pery...hádam v nich zračiť nežný úsmev... Aj jej sa mierne kútiky úst zodvihli, akoby sa dívala na živú bytosť.

         Začína rozprávať... Trošku hlasnejšie a keby ju niekto začul, myslel by si svoje. Ale jej vôbec nevadilo, kto si čo o nej myslí. To ona nikdy nepokladala za dôležité. Skôr tomu nerozumela, prečo to iní robia. Ona vlastne mnohému nechápe...

          Život. Žijúci život. Keby sa dalo všetko jedným rázom premeniť, bolo by to iné. Život by bol iný. Neľutuje, aký život vedie, ale túži viesť iný. Ach, aký paradox! Ale nie je život jeden veľký paradox?

Mať ho tak pri sebe a vedieť prečo... Prečo? Preto. To je odpoveď tých, ktorý to ani sami nevedia. Ale ona sa s takou odpoveďou nikdy nezmieri. Musí predsa vedieť prečo. Veď každý to chce vedieť. Len škoda, že to nikto nevie.

Mať ho tak pri sebe, lebo keď sa na neho díva, cíti sa tak, ako už dávno nie.

Aký bol? Vyzerá akoby bol spokojný so svojím životom. Má v očiach nádej. Obrovskú nádej.

Možno mal aj dievča. A možno mal skutočne všetko. Hoci...

Mať ho tak pri sebe...

          Sviečka spadla, akoby ju niekto prevalil... Možno...možno...on... Bolo by to úžasné. Pristihla sa ako sa nahlas zasmiala a srdce jej zrazu vzbĺklo.

Duša je to najdôležitejšie čo človek vlastní. Tam sú nahromadené sny, túžby, nádeje,

všetky myšlienky . Tam je začiatok i koniec bytia. Duša je najdokonalejšie, čo mohol Boh stvoriť.

Koniec bytia? Existuje vôbec koniec bytia? A kedy nastane? Smrťou určite nie. Tomu ona neverí.

Život je dokonalý rovnako ako smrť.

          Fúka vietor, je silný a vôbec nie príjemný. Ona však vie, že si s ním poradí. Lebo rovnako ako miluje pokoj, miluje aj búrlivosť.

Nezatratím nikoho

Nezatratím anjela

Som sám v tej víchrici

Nezatratím samého seba

Vstala a odchádza... Ale... Vrátila sa ani nie po pár krokoch. Vrátila sa k nemu. Vrátila sa, aby mu pohladila tvár a poďakovala za oslobodzujúci rozhovor.

         Ďakujem!