skarabeus

naša doba je veľmi ovplyvnená vedou.čo nie je vedecky dokázané, ani neexistuje.(na a o existencii prázdnych atómov, z ktorých sa skladá všetko hmotné, radšej pomlčím) takže veda nám vysvetľuje tak ako prítomnosť, tak aj históriu. bohužiaľ históriu si overiť nemôžeme. viete prečo uznávali egypťania skarabea? vraj podľa neho dokázali predpovedať neviem čo. netuším, ako na to mohli prísť drahí egyptológovia, ak majú pravdu tak potom im všetka česť.

mňa však napadol troška iný príbeh:

na dvore drahého faraóna a v starovekom egypte existovali najmenej dve skupiny ľudí: pracujúci  a nepracujúci, ktorí pracovať nemuseli, pretože na nich pracovali pracujúci. kedže pracujúci mali veľa starostí s tým, ako si zabezbečiť obživu, na nič iné nemali čas. a o myslení sa nedalo ani hovoriť, pretože pri stavbe pyramídy všetku energiu človek spotrebuje akurát na to, aby zostal na žive. (opomínam názor, že pyramídy sú pristávacie plochy pre mimozemšťanov, keby tak bolo, tak by určite neboli z kameňa zo zeme, ale nejakej špeciálnej hmoty prinesenej priamo mimoušami z kozmu)  výhrada myslenia preto pripadla čisto nepracujúcim ľuďom. a všetci dobre vieme, že ten  kto rozvíja svoje myslenie, prichádza k zaujímavým nápadom.

raz tak astronóm a alchymista, hĺbavo zamyslený nad osudom človeka sedel v záhrade, keď tu k nemu po dlaždičkách pricupital malý skarabeus, tlačiaci svoju guličku. chíľku ho pozoroval, ako sa s ňou trápi - raz mu utiekla na jednu stranu, raz na druhú. bol však veľmi vytrvalý a vždy ju dokázal nasmerovať do správneho smeru, a aj keď sa mu skotúľala po malom briežku, neváhal verne pripútaný k svojej guličke si ju pekne znova vytlačil na cestu. astronóm a alchymista pozorujúc chrobáčika si spomenul na človeka a zrazu mu bolo všetko jasné....sám človek je skarabeom a aj guličkou, vo svojej podstate dobrý a húževnatý, nasledujúci zákony prírody a fyziky, ale vždy si okolo seba naloží kopu  .... a niekedy ju aj ucapká a tlačí pred sebou.

u nás sa skarabeovi hovorí totiž hovnivál.