pomaly

pomaly mi dochádzajú zasoby cigariet.práve som dopozerala coffee and cigarettes a neviem v sebe potlaciť tú neprekonateľnú chuť po cigaretách, ale to len tak na okraj..počúvam rádio a nie som si istá, či mám hneď začať s nejakými filozofickými témami a možno že je už príliš neskorá nočná hodina a moje mozgové bunky nepracujú tak ako by mali a nepodali by požadovaný výkon..
pozerám si moje staršie basne a útržky myšlienok.. poriadna divočina asi ma v tom čase valcoval nejaký sentiment zmiešaný s melancholickými náladami..ustavičné riešenie konfliktov či už s mojím vnútorným ale taktiž s okolitým svetom..ale príjemne sa teraz nahliada do tých kúskov papierov..na mnoho vecí si spomeniem veľa vecí sa mi vybaví...bolo to a prešlo to..
aké to je všetko zvláštne.sedím oproti nemu vo vlaku.vidim jeho hnede oci a je mi smutno.sedime tu ako dvaja cudzi ludia.co uz.ja si nevyberiem.je mi to cele tak luto.hladim mu do tvare a vsetky tie hlupe spomienky sa mi v priebehu minuty v hlave premietnu...(bozk nech ti pekny sen na očka padne):))))bolo to...on je predsa moj kamarát,vzdy tu bude, ked ho budem potrebovat.. taká som si istá a opať chcem mať všetko len podľa vlastných predstáv.všetko má byť len podľa mňa.uletieť, uletieť niekam daleko.clovek neustále putuje.z miesta na miesto, hlada sam seba, pochopenie, akýsi vnútorný pokoj...
sediet na oblačiku, nemyslieť, odhodiť spomienky(ktoré len predlžujú naše trápenie)..:))))pobozkať ganeshaaaa..hehe

---